Pre televíziu TA3 urobila exkluzívny prieskum agentúra SANEP. Vyšlo jej, že do parlamentu by sa dostalo sedem politických subjektov so stranou SMER na čele (21,6%). Druhí by skončili progresívci (20,8%).

Tomu, mimochodom, zodpovedá aj súbežný prieskum o dôveryhodnosti politických lídrov: Najdôveryhodnejším sa stal Robert Fico v tesnom závese s Michalom Šimečkom. Zaujímavé je, že ako tretí – teda pomerne vysoko – skončil Matúš Šutaj Eštok, ktorý momentálne čelí kritike z rôznych strán (napríklad za pomalú efektívnosť rezortu vnútra pri prešetrovaní káuz z pandemického obdobia, či skupiny tzv. čurillovcov).

Do NR SR by sa celkovo dostalo sedem strán: SMER, PS, HLAS, KDH, Republika, Matovičovo hnutie a SaS. Tesne pod hranicou zvoliteľnosti by skončili Demokrati a maďarskú komunitu zastupujúca Aliancia; no čo je prekvapivejšie, SNS sa prepadla až na 3,7%… (v niektorých prieskumoch mala táto strana už iba 1,5 %)

Pre porovnanie, v druhom prieskume (od agentúry FOCUS), o ktorom ešte bude reč, získali 3,9%. Táto konvergencia o niečom svedčí. Ak by sme sa chvíľu venovali príčinám prudkého pádu, na prvých miestach by zrejme stál destabilizačný faktor, ktorým sa SNS bohužiaľ negatívne „vyznamenala”…

Práve z ich radov totiž vzišiel konflikt medzi Dankom a Huliakom, čo výrazne načas oslabilo vládnu koalíciu. Nielen smerom dovnútra, ale aj navonok, v očiach voličov, ale aj neprajníkov. Médiá liberálneho strihu si poriadne zgustli aj na kauze Semafor, či hanlivom Huliakovom označení poslankyne Plavákovej. Nech sú emócie akokoľvek silné, pokiaľ ich profesionálny politik nezvládne v sebe spracovať, môže to doviesť jeho osobu – i stranu, ktorú zastupuje, až do takéhoto stupňa voličskej nedôvery. Je to smutné, pretože SNS je nadčasová značka, a Slovensko potrebuje vo vedení národne orientovaných politikov.

Odliv voličov SNS sa potom jasne prejavil na stúpaní Republiky. Tá má podľa SANEPu 7,7%, a podľa FOCUSu dokonca 8,2%. Nechcem byť uštipačný, ale ani nemuseli „vykosťovať” SNS, keď sa SNS vykosťuje sama… Aj napriek úspechom, ktoré žne Tarabov či Šimkovičovej rezort (pravda, opozičné sily to vidia úplne ináč, pokiaľ ide o ministerstvo kultúry).

Postupné klesanie preferencií SaS na hranicu zvoliteľnosti asi neprekvapí nikoho – Sulík položil dôveryhodnosť strany rozbíjaním vlád, a Gröhling je len slabým tieňom skutočného politického lídra. Strana tzv. odborníkov už vlastne nemá dokopy nikoho, len rusofóbnych krikľúňov. A to nie je agenda, na ktorej sa dá postaviť solídny program.

Dostanú sa do parlamentu? Zrejme ešte raz, naposledy…

Matovičovo hnutie – ktoré odmietam nazývať názvom našej vlasti – má momentálne v oboch prieskumoch niečo nad 7%. Tento vládca chaosu sa bude zrejme v parlamente pohybovať ešte dlho. Je to veľký hráč a vždy si nájde buď komunitu, ktorá mu dá hlasy, alebo potom vytiahne „škandál”, aby zaujal, pritiahol pozornosť, a poukázal na „hriechy” iných. O tých vlastných radšej taktne pomlčí, a ešte stále mu to u ľudí prechádza – ľud potrebuje nádej, a tak sa nechá obalamutiť politickými rozprávkami.

Zaujímavé je, ako si pozície upevnila KDH, dosahujúca v oboch prieskumoch nad 8%. Pritom ide o stranu, ktorá vlastne nič výrazného nerobí, ak nerátame posledný návrh novelizácie Ústavy SR. Domnievam sa, že v jej preferenciách sa odzrkadľuje jednak kresťanský ráz našej domoviny, a jednak s tým súvisiaca potreba uprieť svoj dôveru k hodnotám, ktoré sú pevne dané a nadčasové – zvlášť v tejto turbulentnej dobe.

Predseda Majerský je inak v prvej päťke najdôveryhodnejších politikov, a to tiež nie je len tak. KDH sa zjavne nemusí báť o svoju pozíciu, a môže dokonca zohrať významnú úlohu pri skladaní budúcej vlády…

Sklamaní môžu byť poslanci strany HLAS. Vo voľbách 2023 získali spolu 14,70%, teraz klesli na 10,5% (SANEP), resp. 10,9% (FOCUS). Ak sa pýtate, kam sa stratili tie 4% voličov, potom môžeme špekulovať len dvoma smermi, a to KDH a Republika. To sú jediné strany, ktoré zaznamenali zaujímavý nárast, a ten nárast im nepriniesli len voliči odídení od SNS. Niektorí analytici tvrdia, že dôvodom poklesu je „premena” HLASu na akési b-mužstvo SMERu, ale to samo osebe vysvetľuje len málo. Skôr môžeme opäť vidieť citlivú voličskú reakciu na nezvládnutie rebélie vo vnútri strany (Migaľ a jeho traja mušketieri). Takisto, ako destabilizáciou vlády utrpeli preferencie SNS, utrpel aj HLAS.

To vnímam ako hlavný motív poklesu – aj preto, že najstabilnejšia strana, teda SMER, si relatívne drží svoje prvenstvo v tabuľke.

Až na to, že…

Podľa SANEPu má SMER momentálne 21,6%. Naopak FOCUS nameral iba 19,3%, čím SMER zosunul na 2. miesto za progresívcov. Tí majú podľa FOCUSu rovných 21%. Podľa SANEPu však majú 20,8%. Tak kde je teraz pravda? A nie je podivné, že kým percentá ostatných strán sa viacmenej zhodujú v oboch prieskumoch, lídri, resp. potenciálni zostavovatelia vlád to majú „obrátene”?

Tak či onak, ten boj bude najbližšie veľmi tesný. Nielen z hľadiska víťaza, ale aj z pohľadu skladania vlády. Pretože ak má najbližšie k pravde prieskum SANEP, ani víťazstvo SMERu by nestačilo k zloženiu vlády s podporou HLASu a Republiky. Vychádza to spolu na 72 kresiel. Takže jazýčkom na miske váh by sa stalo KDH – a to už, ako vieme, neraz predviedlo svoju neochotu ísť s Robertom Ficom…

Lenže pozor, ani dnešná opozícia by nemala na ružiach ustlané: PS by k zloženiu vlády nestačila podpora KDH a SaS – museli by sa spriahnuť s Matovičom. Je ťažké si to predstaviť? Ako oportunisti sa už predsa predviedli, keď rokovali o zložení vlády so stranou HLAS. Akonáhle sa však HLAS dohodol so SMERom, už ho aj zvážali pod čiernu zem…

Takže keď dnes tvrdia, že s Matovičom nie, ja im to neverím. Aj kvôli tomu, že Šimečku a spol. extrémne smädí po moci. Prečo si to myslím? Veď pomaly každé druhé video, čo vydajú, je o tom, ako musia poraziť Roberta Fica! To je fakt bohatý politický program…

Voliči, máte/máme to v rukách.