Nedeľná relácia V politike televízie TA3 naozaj stála za pozretie (nájdete ju tu). Bola tam pasáž o parlamentnom kábli, o referende, o druhom pilieri, o rozpočte – to boli štandardné prekáračky, na aké sme z televíznych debát zvyknutí. Ale potom to prišlo.

Témou bolo vyjadrenie arcibiskupa Jána Oroscha, ktorý vo svojom neverejnom liste kňazom položil otázku, či boli obete v kauze Tepláreň naozaj nevinné. Na Slovensku to rozpútalo nevídanú LGBT revolúciu.

Jedným z jej aktérov je aj moderátor TA3 Rastislav Iliev. Bol jedným z tých, ktorí urobili „coming-out“ (ako to oni nazývajú), že aj on patrí do LGBT menšiny. A práve on moderoval nedeľnú reláciu V politike, kde v prvej časti privítal ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) a Krajniakovho predchodcu v tej funkcii, poslanca za Smer-SD Jána Richtera. Odohrala sa tam výnimočná scénka (v čase od 38:40), ktorá je v mnohých ohľadoch natoľko výpovedná, že pre tých, ktorým sa to nechce pozerať, prinášame jej prepis. Prosím, dočítajte až do konca, tam je to pravé orechové.

Iliev: Čítali ste ten úryvok z obežníka, ktorý kňazom poslal trnavský arcibiskup Orosch a potom ho zverejnil Denník N a za noc sa stal z neho virál? Čítali ste to, pán Richter?

Richter: Áno.

Iliev: Čo si o tom myslíte?

Richter: Ostal som z toho prekvapený. Nemilo prekvapený. Ja osobne som presvedčený, že úloha cirkvi je úplne opačná: oni majú upokojovať, mali by dávať nádej, vyjadrovať solidaritu a toto ma veľmi nemilo prekvapilo. Nerozumiem tomu, čo tým sledoval a kam to viedlo.

Možno pán arcibiskup vie viac ako vieme my a preto písal takýmto spôsobom, ale je to v maximálnej miere škodlivé. Opakujem ešte raz: cirkev a jej predstavitelia by si mali uvedomiť, že by mali vytvárať najskôr prostredie, ktoré upokojuje ľudí aj situáciu, ktorá tu dnes je.

Napokon, arcibiskup Zvolenský postupoval úplne inak: tam bola bohoslužba – mrzí ma možno jedna vec, že tá bohoslužba sa mohla rozšíriť aj o tých päť, ktorí zahynuli na tej zastávke – to je možno spôsob, ako by cirkev mala reagovať, ale nie s tým, že bude vyvolávať ešte viac nenávisť a vášeň.

Iliev: Arcibiskupovi v tom neverejnom obežníku prekáža, že sa o Jurajovi a Matúšovi hovorí ako o nevinných obetiach a naznačuje, že boli závislí na drogách. Slová arcibiskupa odsúdila prezidentka, premiér, dokonca polícia na svojom facebooku napísala, že „arcibiskup uvedené state uvádza ako opytovacie vety, čo je štandardná kreatívna technika manipulátorov. Tieto slová nielen hrubo urážajú pamiatku dvoch mladých ľudí a prácu vyšetrovateľov policajného zboru, ale stávajú sa súčasťou nenávisti v našej spoločnosti“.

Toto rozčúlilo Borisa Kollára, ktorý polícii prostredníctvom facebooku odkázal: „Tieto vaše kecy nemajú nič spoločné s prácou polície. Ak arcibiskup naplnil znaky nejakého trestného skutku, tak ho obviňte, ale tieto adminove kecy si láskavo, milá stránka polície, strčte do…“ asi zadku, predpokladám – bola tam vybodkovaná časť. Je toto slovník hodný druhého najvyššieho ústavného činiteľa, pán minister?

Krajniak: Ja by som rád zareagoval aj na otázku, ktorú ste položili pánovi Richterovi. Všetky obete teroristických činov sú nevinné. Tak to vnímam aj ja ako veriaci človek a som rád, že pán arcibiskup Zvolenský zorganizoval svätú omšu na uctenie si pamiatky aj zavraždených na Zámockej, aj tej nehody, ktorá sa stala zhodou okolností kúsok odtiaľ.

So slovami pána predsedu Kollára úplne súhlasím. Oficiálna stránka polície nemá čo moralizovať a poúčať kohokoľvek spoločnosti o tom, čo si myslí oficiálna stránka polície…

Iliev (skočil mu do reči): A arcibiskup Orosch môže?

Krajniak: Arcibiskup Orosch nie je polícia, ktorá má vyšetrovať. Každý má svoju úlohu v spoločnosti a keď sa jej zhosťuje zle, máme právo ho kritizovať. Tak ako ja kritizujem pána arcibiskupa Oroscha, s tým, že sa podľa mňa vyjadril nevhodne, tak…

Iliev (skočil mu do reči): Nezašiel priďaleko? Prináleží toto predstaviteľom cirkvi, takto sa vyjadrovať? Lebo on dal o sebe vedieť už v roku 2019, rok pred prezidentskými voľbami – počkajte pán minister – keď v kázni…

Krajniak (skočil mu do reči): Nie, nepočkám, pretože ste mi už siedmykrát v tejto relácii skočili do reči a nenechali ma dopovedať, tak ma nechajte dopovedať…

Iliev (skočil mu do reči): Diskutujeme, pán minister. Máte slovo.

Krajniak: Diskusia je vtedy, keď ma necháte dopovedať. Tak ako nesúhlasím s pánom arcibiskupom Oroschom a slobodne vyjadrím svoj názor, rovnako považujem za normálne vyjadriť svoj názor na to, keď anonymná adminovská stránka polície – nepodpísaná – moralizuje a hodnotí ostatných v spoločnosti.

Iliev (skočil mu do reči): Nespochybňujem to, čo si myslíte, alebo aký názor máte. Čiže podporujete vášho straníckeho šéfa v tomto?

Krajniak: Áno, myslím si to isté.

Iliev: Lebo napríklad premiér povedal, že každý by mal vážiť slová a mám pocit, že to myslel aj na Borisa Kollára. Ale tento arcibiskup Orosch dal o sebe vedieť už v roku 2019 pred prezidentskými voľbami, keď varoval pred voľbou prezidentky Čaputovej, keď povedal, že každý, kto podporuje kandidáta ultraliberálnej strany, dopúšťa sa ťažkého hriechu (v tom čase bola Zuzana Čaputová podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska).

Ďalší kňaz, Jaroslav Klíč, štyri dni po vražde na Zámockej kázal omšu v obci Hertník na východe krajiny, počas ktorej viacerých presviedčal o tom, že LGBTI+ ľudia by nemali mať práva, pretože je to proti božiemu poriadku a teroristický čin prirovnal k interrupciám. Preto sa pýtam, či je normálne, aby sa takto vyjadrovali predstavitelia cirkví, pán Richter.

Richter: Ja si skôr zapamätám vyjadrenie terajšieho pápeža, ktorý má úplne iné vyjadrenia, napríklad aj k LGBTI. To by si mali zhodnotiť predstavitelia cirkví, možno biskupská konferencia. Ale v prvom rade by mala cirkev a jej predstavitelia robiť všetko pre to, aby nerozvirovali vášne, a naopak, aby upokojovali ľudí. Toto je úplne opačný trend.

Iliev (skočil mu do reči): Len posledná vec, a hneď vám dám slovo, pán minister. Myslíte si, že Konferencia biskupov Slovenska by mala jasne buď ten jeho obežník odsúdiť alebo naopak sa zaň postaviť? Lebo ona mlčí, iba stroho odkázala, že každý si za svoje názory zodpovedá sám.

Richter: Jednotlivé diecézy majú nejakú subjektivitu, aspoň takto som to ja zachytil, kde majú právo sa vyjadrovať, ale Konferencia biskupov Slovenska má takisto právo, a povedal by som dokonca, povinnosť zaujať stanovisko, ak sa s tým vyjadrením nestotožňuje, a ak si ctí aj vyjadrenia svojho vrcholového predstaviteľa, ktorým je Svätý Otec.

Krajniak: Ak na to ideme takýmto spôsobom, že si z nejakej skupiny ľudí alebo organizácie alebo „stavu“ vytiahneme výroky niekoho a pýtame sa, že či by celý ten „stav“ alebo organizácia alebo skupina ľudí mala zaujať nejaké stanovisko, tak sa vás chcem opýtať, pán redaktor, budú všetci novinári zaujímať stanovisko k vyjadreniam svojich kolegov, napríklad pána Tkačenka, ktorý o Ježišovi Kristovi hovorí, že je to zdochnutý židovský pankhart?

Iliev: Opýtajte sa pána Tkačenka, pán minister.

Krajniak: Nie. Opýtam sa vás ako novinára, či si myslíte, že by novinárska obec mala odsúdiť vyjadrenia takéhoto vášho kolegu. V prípade, ak sa vyjadrí…

Iliev (skočil mu do reči): Mne to ale neprináleží komentovať, pán minister.

Krajniak: Akože nie? Akože nie? Ste novinár…

Iliev (skočil mu do reči): Ja nie som politik.

Krajniak: Ani pán arcibiskup Orosch nie je politik a žiadate, aby sme sa k tomu vyjadrili. Čiže ja sa vás pýtam teraz ako novinára, či odsudzujete konanie pána Tkačenka a či si nemyslíte, že aj vy ako novinári – ako celok – by ste sa k tomuto mali vyjadriť a odsúdiť takéto vyjadrenie.

Iliev: Je bezpredmetné, čo si myslím, pán minister, ja osobne.

Krajniak: Nie, nie, nie. Ste občan tejto spoločnosti a mali by ste vyjadriť svoj postoj…

Iliev (skočil mu do reči): Vy ste verejní činitelia a ľudí zaujíma, čo si myslíte k tejto téme, lebo je to aktuálna téma a stalo sa to tento týždeň.

Krajniak: Ale vy sám vyjadrujete svoje názory, komentujete názory pána arcibiskupa, nepýtate sa nás dvoch, čo si o tom myslíme. Vy sám takisto vyjadrujete svoje názory…

Iliev (skočil mu do reči): Začal som tú debatu s tým, čo si o tom myslíte, pán minister.

Krajniak: Výborne. Vy ste na úvod relácie povedali, čo si o tom myslíte, tak sa spokojne vyjadrite aj k tejto otázke.

(Tu si začali všetci traja skákať do reči, nezrozumiteľné.)

Richter: Ak dovolíte, tu budem solidárny s pánom ministrom, v istých veciach s ním súhlasím.

Krajniak: Buď ste aktér, debatujete a vyjadrujete svoje názory, a potom musíte aj vy vyjadriť svoj názor…

Iliev (skočil mu do reči): Svoje názory nevyjadrujem. To je váš názor, pán minister, ja si myslím že nie. V každom prípade uzavriem túto debatu. V každom prípade, ministerka kultúry považuje arcibiskupove slová za prejav absolútneho nepochopenia, krutosti, konšpiračnej manipulácie a šírenia dezinformácií, preto žiada biskupov, aby sa jasne vyjadrili k jeho slovám, tak uvidíme, či napokon sa dočkáme toho vyjadrenia alebo nie. Vám ďakujem, že ste prišli do relácie V politike, želám príjemnú nedeľu.

Toľko prepis diskusie v relácii V politike

Relácia potom pokračovala už s iným hosťom. Táto pasáž je však hodna povšimnutia z viacerých dôvodov. Moderátor sa pokúsil, tak ako zvyčajne, brutálne prevalcovať diskusiu, avšak tu narazil na skúsených protivníkov.

Pochvalu si zaslúži najmä minister Krajniak, ktorý výborne zareagoval a za použitia jednoduchej logiky úplne rozbil zákernú demagógiu propagandistu a odhalil jeho pokrytectvo a cynickú vypočítavú techniku, s ktorou sa títo ľudia zvyknú skrývať za fasádu objektívneho a politicky inertného novinára, keď to potrebujú – a inokedy, keď im to vyhovuje, vystupovať nad politikmi doslova ako mentori a zneužívať priestor verejných televíznych debát pre svoje politické ciele.

Za povšimnutie tu stojí mnoho vecí: ako moderátor diskutujúcim neustále skákal do rečí, ako v podstate najdlhšie pasáže debaty boli jeho príhovory, v ktorých hosťom podsúval svoje hodnotiace súdy, s akou aroganciou ku svojim starším hosťom pristupoval.

No a samozrejme, predovšetkým to, ako demaskoval svoju absolútnu lojalitu ku svinstvám komunity malomestskej kaviarne, ku ktorej sám celkom evidentne prináleží, keď ako partizán bránil „česť“ svojho kolegu z kruhov prominentných režimných ideologických prestitútov dokonca aj v prípade absolútne neudržateľnej špinavej urážky, hanobenia náboženstva (ktoré, keby sme sa ho dopustili my v Hlavných stránkach, by sotva ostalo nepovšimnuté príslušnými orgánmi).

Bolo to až také očividné, že sa tu tentoraz spojili politik koalície a opozície, aby prestitútskeho bezočivca usadili na jeho miesto.

A tu sa žiada pridať sa k tomu, čo povedal minister Krajniak. Je novinár verejne činná osoba, podobne ako napríklad politik? No asi áno, veď sa pamätáme, čo sa na Slovensku dialo, keď bol pred pár rokmi jeden novinár zastrelený. Koľko iných ľudí bolo zavraždených predtým aj potom – všimli ste si rozdiel v tom, čo sa dialo v médiách a námestiach?

Ak je to tak, ak je novinár verejne činná osoba, potom verejne známy novinár, podobne ako politik, musí zniesť aj verejnú kritiku svojej práce. A to dokonca aj od politikov, či sa to prestitútom ako Tkačenko či Iliev páči alebo nie.

A ak sa vládna junta chystá prijať zákon na boj proti „hoaxom“, dezinformovaniu a hybridnej hrozbe rozoštvávania spoločnosti, tak by sa mohla ako prvým pozrieť na zúbky práve tým, ktorí v médiách majú najväčšiu váhu, a ktorí majú na ľudí najväčší vplyv: tým, ktorí sú na obrazovke veľkých televízií a zneužívajú ju na podprahovú manipuláciu verejnosti. Koľko tam tohto svinstva každodenne je, o tom si ľahko môžete urobiť názor sami.

Ivan Lehotský