Neprebudený

Je veľa tém i v činnosti aktuálnej vládnej koalície, ktoré by si mohol vziať do svojho balíka napr. predseda národnej strany a presadzovať ich aj v prípadnom konflikte s najsilnejšou vládnou stranou. To by ich však musel vedieť identifikovať a nájsť formu ich presadzovania. Ale ako sa hovorí, kde nič nie je ani Pán Boh neberie. Ak niečo v súčasnom vedení SNS nie je, tak je to elementárne poznanie, čo by malo byť základným prvkom národnej politiky a ako by sa malo programovo pretvoriť do konkrétneho politického programu. Tento základný nedostatok sa potom prenáša do politického konania, ktoré udivuje aj skúsených politických analytikov.

Každému je zrejmé, že zákon o štátnom rozpočte je zákon zákonov, ktorého prijatie je predpokladom na akúkoľvek ďalšiu politickú prácu a presadzovanie politických cieľov. Bez konsolidovaných štátnych financií sa ťažko robí politika a plní politický program. Preto som zostal s otvorenými ústami, keď som si prečítal, že A. Danko podmieňuje hlasovanie poslancov SNS za návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok prijatím zákona o zvýšení dôchodkov pre osoby nad 90 rokov života. Podmieniť prijatie zákona zákonov prijatím iného zákona, na ktorého finančné krytie nie sú v čase konsolidácie peniaze a ktorý vlastne nikto nepotrebuje, je absolútny politický amaterizmus. Ale zas na druhej strane nič neprekvapujúce v politickom živote tohto neuveriteľne dobrého človeka. Len na pripomenutie z jeho nedávneho politického života treba uviesť, ako nás šokoval návrhom extrémneho prosionistického vyhlásenia, ktoré bez akejkoľvek konzultácie dal do parlamentu po návrate z návštevy Izraela. Alebo jeho niekoľkonásobné snahy tesne pred parlamentnými voľbami roku 2020 pretlačiť cez parlament čo najprísnejší protipotratový zákon, ktorý v danej podobe odmietali aj umiernení zástancovia „pro life” politiky. To boli tie „zastavenia”, ktoré nás efektívne dostali roku 2020 z parlamentu. Som presvedčený, že aj vyhlásenie o nehlasovaní za zákon o štátnom rozpočte vrhol do obehu bez akejkoľvek konzultácie s klubom a vedením strany.

Ale aby som nevyzeral ako nejaký odporca pokojného života našich prestárlych občanov, treba sa na návrh A. Danka pozrieť aj z vecnej stránky. Čo potrebujú naši dôchodcovia vysokého veku. Osobne som sa staral o môjho svokra posledných päť rokov jeho života. Zomrel ako 93-ročný. Takže viem asi posúdiť, čo človek vo vysokom veku najviac potrebuje. Myslím si, že nie sú to zrovna peniaze. Omnoho viac potrebujú mať pri sebe niekoho blízkeho, o ktorého sa možno oprieť, kto sa o nich postará. A ak potrebujú niekedy viac peňazí, tak to súvisí so situáciou, keď sa stávajú bezvládnymi a musia ich príbuzní dať do sociálneho zariadenia. Na to im už dôchodok akokoľvek vysoký nestačí a príbuzní musia za nich doplácať. Takže tu by bolo možno niečo pre nich zabezpečiť, ale bolo by to adresné a nie plošné. Na plošné zvýšenie nie sú momentálne prostriedky a nepotrebujú to ani zdraví a čiperní dôchodcovia vo vyššom veku.

Vydieranie v politike nie je prejav sily, ale prejav programovej a vecnej nedostatočnosti. Ak sa vydiera podružnou vecou, ktorá nemá celospoločenský dosah, pri zákone, akým je zákon o štátnom rozpočte, svedčí to len o jednom. Osoba takto konajúca nemá ani šajnu o tom, čo to politika je.

Anton Hrnko