Môj profil 
Predplatné
Podľa ich svedectva je Turecko odhodlané blokovať iniciatívy NATO v Pobaltí do tej doby, pokým NATO nezmení svoj negatívny postoj k tureckej vojenskej operácii „Prameň mieru“ na severe Sýrie. Ankara odmieta podpísať plány smerujúce k ďalšej militarizácii pobaltských republík a Poľska pod zámienkou ich údajnej obrany v prípade konfliktu s Ruskom. Naopak, Ankara dôrazne požaduje, aby NATO podporilo jej vlastné vojenské aktivity na severe Sýrie a uznalo kurdské milície YPG za teroristickú organizáciu.
Spor Turecka s ostatnými členmi NATO kulminuje v najmenej vhodnom čase, keď tento vojenský pakt musí čeliť kritike zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa a francúzskej hlavy štátu Emmanuela Macrona, podľa ktorého je NATO v stave „mozgovej mŕtvice“. Bez tureckého súhlasu nie je možné dosiahnuť konsenzus 29 členských štátov v otázke ďalšieho vojenského zastrašovania Ruska prostredníctvom zvyšovania vojenského arzenálu NATO na území pobaltských republík a Poľska.
Stúpenci protiruskej agendy v centrále NATO obviňujú Turecko z toho, že blokovaním vojenského plánovania v Pobaltí a Poľsku tak Ankara degradovala východných Európanov na svojich rukojemníkov, ktorých zneužíva na presadenie vlastných cieľov a získanie ústupkov zo strany ostatných členov NATO.
Nesúlad medzi prioritami Ankary a jej partnerov v NATO s veľkou pravdepodobnosťou negatívne poznamená aj nadchádzajúci summit NATO v Londýne (3. – 4. decembra), ktorý mal byť oslavou 70.-tého výročia založenia vojenského paktu.
Vzhľadom na pretrvávajúce rozpory v hodnotení aktivít Turecka v Sýrii už francúzsky prezident Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a britský premiér Boris Johnson avizovali, že počas summitu sa chcú osobitne stretnúť s tureckým prezidentom Tayyip Erdogan, aby s nim prediskutovali vzniknutú situáciu a pokúsili sa nájsť nejaké riešenie.
Gabriel Gačko
