Najlepšou alternatívou vianočného stromčeka je podľa Greenpeace ten, ktorý ľudia majú doma

„Živý stromček počas rastu viaže oxid uhličitý a produkuje kyslík, je biologicky rozložiteľný, pri lokálnom pestovaní má nižšiu uhlíkovú stopu ako stromček umelý a po sviatkoch sa dá skompostovať alebo ekologicky spracovať,“ priblížila Ábelová. Odporúča tiež stromček v kvetináči, ktorý môžu ľudia vrátiť na záhradu alebo ho tam zasadiť.

Nevýhodou umelých stromčekov podľa hovorkyne je, že sú veľmi ťažko recyklovateľné. Vysvetlila, že sa vyrábajú z plastov a kovov a ich výroba je energeticky náročná. „Umelé vianočné stromčeky sa vyrábajú prevažne v Ázii, najmä v Číne, ktorá je najväčším svetovým producentom, ale aj vo Vietname a na Filipínach, pričom materiály (PVC, PE) pochádzajú z ropných derivátov,“ poznamenala. Ekologickou alternatívou je umelý stromček, ktorý ľudia používajú 10 až 15 rokov.

Aj pri ozdobách platí, že najlepšie sú také, ktoré už majú ľudia doma, povedal Ábelová. „Ak však zvažujeme kúpu nových ozdôb, je fajn podporiť slovenských výrobcov ozdôb, či už fúkaných sklenených gulí alebo rôznych iných zaujímavých kúskov, ktoré môžu ozvláštniť váš stromček,“ dodala.

Poznamenala, že vianočné ozdoby si môžu ľudia vyrobiť aj sami. Použiť možno prírodné materiály, ale aj zrecyklovať rôzne zaujímavé veci, ktoré majú doma. Stromček sa dá ozdobiť vlastnoručne vyrobenými ozdobami z papiera, dreva, slamy či šišiek. Použiť možno sušené ovocie, ako napríklad pomaranče, jablká, orechy, celú škoricu či hviezdičky z cesta. Vyrobiť sa podľa hovorkyne dajú aj textilné ozdoby zo zvyškov látok a namiesto plastových háčikov možno použiť prírodné špagáty. „Veľkým trendom je už pár rokov vyrábať si stromček z iných vecí, napríklad z knižiek, rôznych starších škatúľ alebo vytvárať ornamenty v tvare stromčeka z rôznych predmetov na stene,“ doplnila Ábelová.