Nahí chlapi v uliciach mávajú na malé deti. Toto chceme, Slováci?

Vyhováral sa aj postarší chlap v interview pre reportéra TENET Media, keď sa ho novinár opýtal, či mu nie je hanba predvádzať genitálie pred mladistvými. A on že nie, veď len idú okolo, zato on nemôže, on máva všetkým ľuďom: „Je sa s deťmi nerozprávam, oni sa tu prosto objavili!“

Jeho „parťák“ sa ho pritom zastával slovami, že veď je „prirodzené byť sám sebou“…

Takto „civilizovane“ sa správajú potomkovia ľudí, ktorí kedysi označili domorodých obyvateľov Ameriky za divochov – a tým si následne ospravedlnili ich genocídu…

Nahý muž sa ďalej vykrúcal s použitím klasického argumentačného omylu: Že veď on tam nestojí ako jediný v rúchu Adamovom, robia to aj mnohí ďalší…

Tak moment! Spomínam si, ako etnológovia objavili kdesi na ostrovoch v Oceánii dovtedy nepoznaný kmeň ľudožrútov. Nedokázali celkom dobre pochopiť, prečo tí ľudia jedia mäso iných ľudí. Tak sa teda opýtali náčelníka, prečo ho tak ochotne konzumuje. Ten ani nepremýšľal o odpovedi, len mykol plecom: Veď to robí každý…

Takto sa, milí priatelia, normalizuje nenormálnosť: Keď to robia aj iní, je to predsa v poriadku!

Polícia v San Franciscu pre novinárov potvrdila, že nahota v uliciach mesta nie je protizákonná – dokonca ani pred maloletými – pokiaľ neslúži prioritne k sexuálnym účelom.

Máte dosť? Pozor, ešte sme neskončili!

Vyberme len tri zo „sprievodných aktivít“ toho „slávneho“ pochodu za práva sexuálnych menšín: Po prvé, močenie na iných ľudí. Existujú fotky priamo z chodníka, kde ležal v bazéne muž, na ktorého sa mohli dobrovoľníci vyprázdniť. Niektorí tak aj učinili – je to zdokumentované, ak máte odvahu, kliknite na link vyššie.

Po ďalšie, kto chcel, mohol istú dámu, zohnutú dopredu, „preplesknúť“ po zadku. Neškodné, povedal by niekto. Naozaj? Takto majetnícky ponížiť ženu na verejnosti? Kde boli feministky vtedy? Odrazu je v poriadku použiť ženu ako objekt mužského týrania? Keď je s tým ona sama „v pohode“?

Len preto, že jej sexuálna deviácia je masochizmus?

A posledná nechutnosť z tzv. „Fetiš zóny“. Kľačal tam na zemi muž, ktorému ste si mohli sexuálne uľaviť na tvár.

Odpustite, prosím, taký podrobný popis jednotlivých zvrhlostí – považujem však za nesmierne dôležité, aby sme sa oboznámili s tým, ako prebieha spoločenská, ale aj legislatívna (!) normalizácia verejných nerestí prv, než sa dostane k nám.

Lebo to si píšte, že trendy do Európy neprichádzajú z Ruska ani z Číny.

Ešte stále budú niektorí z nás zaslepene hrať hru, že „láska je láska“?

Nuž nie, táto dekadentná propagácia pokrivených sexuálnych praktík nemá s láskou nič spoločné (ani s láskou k vlastnému nahému telu). V skutočnosti ide o slabosť a podvolenie.

Ľudia sa totiž stávajú otrokmi svojich túžob.

A tie neprichádzajú „len tak“ z ničoho nič – niečo ste niekedy videli alebo počuli, zachytili ste scénu na Netflixe, máte známych, ktorí vyskúšali toto tamto, a teraz nadšene rozprávajú, aká je to super skúsenosť…

Verte mi, toto je cesta do Pekla – nielen toho náboženského, ale aj do Pekla osobného.

Kto si zo svojich túžob učinil božstvo; kto sa odovzdal do rúk freudovskému „princípu slasti“, ten smeruje k postupnému, nenápadnému citovému otupeniu. Deje sa to dnes mnohým ľuďom hlavne v metropolách, kde pokušenie číha na každom rohu: vaše srdce sa pošpiní, zatvrdne, a budete žiť už len pre tie momenty rozkoše – od jednému k druhému, a k ďalšiemu, a k ďalšiemu…

Prázdny, nezmyselný kolobeh, ktorý vás pripraví o skutočné krásy života – a ublíži aj ľuďom vo vašej blízkosti.

Ako sa tomu môže Slovensko vyhnúť? (Ak teda ešte nie je neskoro, lebo semienka už do hláv našich spoluobčanov liberáli stihli zasadiť…)

Je to na jednej strane vec rodiny, no zároveň inštitucionálna záležitosť. Pri cirkvách sú hodnoty a ich obhajovanie jasné. Ale politika, to je iná kategória. Takže kým pán minister Drucker ešte raz zopakuje, že sa na svojom poste nebude venovať kultúrno-etickým vojnám, možno by mal svoj postoj aspoň čiastočne zrevidovať. Pretože k našim deťom sa bude LGBTi ideológia s jej nekonečným uvoľňovaním mravov dostávať nielen prostredníctvom internetu, ale práve aj na školách…

Kde inde môže štát vykonať potrebné preventívne kroky?

V oblasti kultúry už smelo koná ministerka Šimkovičová aj s novou riaditeľkou Bibiany. Chcelo by to však medzirezortné, spoločné, koordinované, tandemové úsilie.

Pre dobro našich detí.

Kým im nezačnú na ulici legálne mávať postarší nahí muži…