Pretože také silné vyjadrenie, ktoré nepripúšťa debatu, by som pripísal niektorej autorite v oblasti spoločenských vied, alebo vysokopostavenému politikovi. No čuduj sa svete – o našom smerovaní by rada rozhodovala neznáma dáma menom Jana Poláčiková. Keď som si ju googlil, vyskočili odkazy na vysokoškolskú pedagogičku, ktorá v minulosti kandidovala do NR SR za PS SPOLU…

Tak už je jasné, odkiaľ fúka vietor! Dotyčná – ak je to naozaj tá istá osoba – napísala článok pre web Sebavedomé Slovensko. Ten tvoria ľudia, o ktorých som takisto nikdy nepočul. Avšak udeľujú si právo vysvetliť nám, čo je moderné vlastenectvo, a kto je „správny“ Slovák. Ich bývalými prispievateľmi sú napr. Radovan Bránik a Grigorij Mesežnikov. Tak už je jasné, odkiaľ fúka uragán?

Tento spolok považuje za predpoklad zdravej vlasti našu bezvýhradnú orientáciu smerom na západ. Asi preto radi zverejnili článok Poláčikovej, ktorá ho ukončuje takýmto zamyslením: „Je čas svoj morálny dlh splatiť (voči Ukrajine – pozn. red.). A hoci sami máme problém s reformou vzdelávania, môžeme mladým Ukrajincom poskytnúť moderné vzdelanie európskeho formátu ukotveného v európskych hodnotách humanizmu, demokracie, slobodnej výmeny myšlienok, v úcte k človeku. Jednoducho musíme byť Západ, aj keby sme nechceli.“

No jasné. Integrujeme, vysvetlíme, zaplatíme, vybavíme. Čo na tom, že naše školstvo sa topí v problémoch! My máme „morálny dlh“. Aký dlh? O čom to tá pani rozpráva? A už vôbec nemusíme byť „západ“. Sme predsa suverénny štát! Ak sa to niekomu nepáči, môže slobodne vyjadriť svoj názor, a to je tak všetko. Títo ľudia nemôžu určovať vývojové trendy, keď zjavne nepoznajú teórie o budúcom vývine geopolitickej situácie.

Zdá sa, že podmienky prajú podobným projektom na masírovanie mladých hláv. To je ako Mladí proti fašizmu, kde veľmi sebavedomý mladík vyloží fotku s von der Leyenovou a už je z neho „trendsetter“…

Sociálne siete síce na jednej strane priniesli možnosť občianskej žurnalistiky, avšak na strane druhej úplne devalvovali skutočnú, poctivú, intelektuálnu novinársku robotu. Veď sa môže vyjadrovať každý k hocičomu, stačí, aby dobre vyzeral a opakoval správne naučené frázy o našej „euroatlantickej orientácii“…

Garantujem vám, že bude chrumkavý ako vyprážané kuracie krídelká od amerického strýčka z Kentucky.

Niekedy sa ctený čitateľ pýta, prečo venujeme toľko priestoru „kultúrnym vojnám“, keď Slovensko má toľko existenčných problémov, napríklad v rezorte zdravotníctva. Otázka je na mieste. Odpoveď znie, že ak si pozorne všímate, čo sa tu za dlhé roky udialo a čo neudialo, potom zistíte, že v „chlebových“ sférach veľmi nie je čo zmeniť. Bohužiaľ, je to tak. Sme odkázaní na milosť/nemilosť európskych dotácií a dane. Slovensko nie je postkoloniálny štát, nemáme z čoho čerpať ultralacné suroviny na výrobu ziskových tovarov. Nemáme ani štátne firmy, ktoré by privádzali zisk do štátnej kasy (ak nerátame zbrojovku s čiastočným podielom štátu).

Ako by potom mohla ľubovoľná vláda čokoľvek reálne zmeniť?

Nuž, nijako – maximálne môže konsolidovať. A práve preto sa stali témou dňa kultúrne vojny. Jedna časť národa, ovplyvnená bruselsko-washingtonskou propagandou, by nás rada ťahala k západným susedom v duchu univerzalistického globalizmu. Časť druhá, tradicionalisti-suverenisti, požadujú udržiavanie a zveľaďovanie nášho autentického kultúrneho dedičstva.

Ako vidíme na námestiach, táto téma štiepi spoločnosť ako žiadna iná. To nie je vládna stratégia na odvedenie pozornosti od skutočných problémov, ako píšu liberáli. To je prosto prirodzený vývoj situácie.

Zoberte si, že na film MIKI malo ísť zo zdrojov Ministerstva kultúry vyše pol milióna eur. Dokážete si takú sumu predstaviť pred sebou? Koľko slušných a poctivo slovenských projektov mohlo byť za ňu podporených? Ale nie, oni (bývalá vláda) zafinancujú akčný komerčný triler o najväčšom bossovi všetkých bossov…

A niektorí herci sa vyjadrili na drzovku, že veď to je naša národná téma! Že treba poznať aj odvrátenú stránku slovenskej histórie! Nehnevajte sa, ale títo ľudia spravia a povedia všetko preto, aby predali svoj produkt. Pretože tienisté stránky našich dejín nemajú čo byť vyobrazené štýlovým spôsobom v kinách; my nemáme čo budovať kult osobnosti gangstra!

Strašná hanba, strašná. Je najvyšší čas, aby niekto zatiahol za uzdu tohto divokého mustanga ženúceho sa nekontrolovateľne k okraju priepasti.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti preto nie je vôbec nepravdepodobné, že v najbližších voľbách bude kultúra patriť k prioritným témam…