Bratislava 26. júna 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Jawed Basharat)
Obeťou mučenia sa môže stať ktokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, etnickú či náboženskú príslušnosť
Bitie, elektrošoky, pumpovanie vody do nosných dierok, vešanie v stresových polohách či fingované popravy – to je len zo zopár príkladov mučenia, ktoré stále nie je cudzie desiatkam krajín. “Mučenie alebo iné zlé zaobchádzanie sa využíva na získanie informácií, priznaní, zastrašovanie alebo potrestanie,” uviedla Lucia Bernáthová z Amnesty International Slovensko. Informácie o ňom sa v poslednom období podarilo zozbierať v 141 krajinách sveta. Na problém chcú aktivisti upozorniť aj slovenskú verejnosť cez kampaň Zastavme mučenie.
So zlým zaobchádzaním sa stretol aj ochranca ľudských práv Farkhod Mukhtarov z Uzbekistanu, na ktorý sa slovenská kampaň zameria. Ako hovorí Mukhtarov, príbehom o mučení či prenasledovaní vo svojej krajine najprv veriť nechcel, keď sa však sám dostal do väzenia, pochopil, že situácia je ešte horšia. Sám okúsil, aké je to bojovať s vykonštruovanými obvineniami z krádeže či vraždy, i väzenie. Väzňom zadržiavaným v katastrofálnych podmienkach tam odopierali jedlo, hygienu, ani bitie nebolo ničím výnimočným. Mukhtarov žije v súčasnosti v Holandsku, v Bratislave však dnes porozprával o spomienkach na toto obdobie.
Obeťou mučenia sa môže stať ktokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, etnickú či náboženskú príslušnosť, upozorňuje Bernáthová. Preto treba podľa jej slov dostať tento problém na svetlo. V Mexiku a na Filipínach je mučenie napríklad bežnou praxou na policajných staniciach, Filipínci si spôsob, akým budú mučiť, vyberajú aj točením na kolese. V Nigérii sú zadržaní často obeťami bitiek či fingovaných popráv. V Maroku a Uzbekistane sa zároveň takto získané priznania berú do úvahy aj pri pojednávaní pred súdom, priblížila Bernáthová.
“Mučenie je v Uzbekistane hlboko zakorenené a rozšírené. Je verejným tajomstvom, že každý človek, ktorý v tejto krajine upadne do nemilosti štátnych orgánov, môže byť zadržaný a mučený. Súdy sa o takto získané priznania opierajú pri usvedčovaní páchateľov v rozpore s medzinárodným právom,” povedala. Tento problém aktivisti predstavia aj účastníkom hudobného festivalu Bažant Pohoda 2015. Tí sa budú môcť podpísať pod fotopetíciu na podporu väzneného bývalého uzbeckého novinára Muhammada Bekzhanova. Ako pripomína Bernáthová, každý podpis sa počíta a dokáže zmeniť situáciu tohto zadržiavaného človeka.
Na Slovensku policajti násilie využívať nesmú. “Ak výnimočne dôjde k fyzickému kontaktu, ide prakticky vždy o útok zo strany vypočúvaného smerom k policajtovi,” tvrdí Iveta Bačíková z Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Pokiaľ sa niečo také stane, policajtovi prípad automaticky odoberú. Napriek tomu sa však aj u nás objavili prípady, ktoré spochybňovali prácu polície. Ide napríklad o zásah v rómskej osade v Moldave nad Bodvou či video, na ktorom policajti nútia rómskych chlapcov navzájom sa fackovať.