Môj profil 
Predplatné
Vtedajší minister financií Wolfgang Schäuble vtedy pre FAZ povedal, že banky môžu v istých prípadoch potreby považovať úhrnnú sumu okolo 2 000 miliard eur, ktorú občania majú uloženú v nemeckých bankách za tzv. istotu, teda, že ich môžu použiť. Samozrejme, že bez súhlasu tých, ktorí im tieto peniaze zverili, to značí ich vlastníkov.
No a to, čo môžu banky, to za určitých predpokladov samozrejme môže aj štát.
Európske právo dovoľuje európskym vládam v situáciách ohrozenia štátu siahnuť na úspory občanov, ktoré majú v bankách za predpokladu, že im to parlament schváli a sú pritom dodržané všetky adekvátne paragrafy európskeho práva. Dokonca aj vyvlastňovania občana štátom sú za istých predpokladov v EÚ legálne.
V Nemecku smie spolková vláda v prípade závažného ohrozenia ekonomiky v krajine vydať bankám nariadenie, aby zablokovali na neurčitý čas všetkým sporiteľom prístup k ich vkladom.
To znamená, ak by korona kríza dosiahla také rozmery, že by štátu chýbali peniaze na čokoľvek, čo s ňou súvisí a čím by ju mohol zmierniť, tak vláda to môže vyhlásiť za ohrozenie ekonomiky a siahnuť na peniaze občanov.
Nemci sa čoraz častejšie pýtajú aj v médiách:
„Ist mein Geld trotz Corona-Krise jetzt noch sicher?“ „Nemusím mať obavy o moje peniaze teraz, keď prišla korona kríza?“
A mnohí sa dokonca pýtajú, či si nemajú teraz vybrať svoje úspory z banky a ukryť si ich niekde doma.
Samozrejme, že média ich upokojujú, že sa nemusia obávať.
Ale dnes by mal každý občan, ktorý nie je veľkým boháčom, určite mať doma odložené nejaké peniaze na „zlé časy“ a nemať všetko len v banke.
Roman Bednár
