Možno je čas vyskúšať nový druh zbožných želaní

„Koniec krviprelievania je v nedohľadne a výzvy na riešenie prostredníctvom rokovaní sú v tejto chvíli len zbožným želaním,“ tvrdí Post. „Keďže [ruský prezident Vladimir] Putin investuje do ruskej vojnovej ekonomiky, neprejavuje žiadne známky toho, že by sa vzdal svojej fantázie o ruskej neoimperiálnej sláve.“

Po 18 mesiacoch drvivej vojny je skutočne dôvod myslieť si, že vojna bude pokračovať ďaleko do budúcnosti, a existuje veľa dôkazov, ktoré naznačujú, že americké predpovede, že Ukrajina môže v najbližšom čase vyhrať, boli príliš optimistické. Vo svojom schvaľovaní dlhodobého prístupu ku konfliktu však Post vynecháva všetky „zbožné želania“, na ktorých sa teória rozhodujúceho ukrajinského víťazstva zakladá.

Jedným z takýchto ružových predpokladov je, že Ukrajina môže bojovať viac-menej donekonečna, pokiaľ bude mať pevnú podporu Západu. Toto tvrdenie ignoruje dôkazy poukazujúce na vysoký počet obetí medzi ukrajinskými vojakmi, nehovoriac o nedávnej správe New York Times, podľa ktorej od začiatku vojny zahynulo 70 000 ukrajinských vojakov a ďalších 100 000 bolo podľa amerických predstaviteľov zranených.

Hoci denník Post cituje správu denníka Times, vynecháva jedno z najdôležitejších odhalení tohto článku: Údaje o obetiach naznačujú, že vojna sa za posledný rok dramaticky vystupňovala. Zatiaľ čo celkový počet obetí za prvých deväť mesiacov vojny sa odhaduje na 200 000, odvtedy bolo zabitých alebo zranených ďalších 300 000 vojakov. Inými slovami, miera kombinovaných strát sa v súčasnej fáze vojny zvýšila z 20 000 mesačne na viac ako 33 000 mesačne.

Ukrajinskí predstavitelia uznali tento prudký nárast počtu obetí a vzdali sa západnej taktiky s cieľom spomaliť krviprelievanie, čo viedlo niektorých amerických predstaviteľov k obvineniu Kyjeva z prílišnej „averzie voči obetiam“, ako uvádza Times vo svojom článku.

Odhliadnuc od podtónu stojí za to zvážiť, že Ukrajina, ktorá sa odmietla podeliť s USA o údaje o počte obetí, má pravdepodobne lepší obraz o demografickej realite, ktorej čelí v boji s oveľa väčším Ruskom, ako Washington. Úradníci v Kyjeve si tiež lepšie uvedomujú, že ich úsilie o povolávanie nových vojakov čoraz viac narúša rozšírená korupcia a vyhýbanie sa odvodom.

Ďalším kúskom magického myslenia, ktoré predkladá Post, je tvrdenie, že ak by Washington jednoducho postupoval rýchlejšie a dodal Ukrajine lepšie zbrane (a viac), potom by súčasná ofenzíva bola určite úspešná. Z tohto myslenia vyplýva, že USA jednoducho musia zvýšiť kvalitu a kvantitu svojej vojenskej pomoci a úspech na bojisku sa dostaví.

Ako však nedávno v Responsible Statacraft poznamenal Branko Marčetič, táto teória je v rozpore so všeobecným názorom vojenských expertov, ktorí tvrdia, že „žiadna zbraň by nebola ‚zázračnou guľkou‘ proti zakopanej ruskej obrane“. Ignoruje tiež politickú realitu, ktorej čelí Bidenova administratíva. USA už od začiatku vojny poskytli Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac ako 43 miliárd dolárov a Kongres teraz zvažuje nový balík výdavkov, ktorý zahŕňa ďalších 13 miliárd dolárov na zbrane pre Kyjev.

Táto veľkorysá podpora predstavuje jeden z najväčších programov bezpečnostnej pomoci v americkej histórii, ale nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú, že voliči sú čoraz skeptickejší k potrebe jej pokračovania, čo vyvoláva dojem, že Ukrajina by sa mohla stať súčasťou prezidentskej kampane prezidenta Joea Bidena.

Medzi ďalšie významné príklady údajne proukrajinského magického myslenia patrí všeobecne rozšírené presvedčenie, že Kyjev vyjde z konfliktu ako silný, demokratický štát, ako aj pochybná teória, že pevná obrana Ukrajiny je jedinou vecou, ktorá bráni Rusku v priamom útoku na NATO.

„V prípade, že sa Putinovi podarí podmaniť si Ukrajinu, existuje dôvod domnievať sa, že jeho ďalšími cieľmi budú frontoví členovia NATO, ktorých sú Spojené štáty podľa zmluvy povinné brániť – nielen zbraňami, ale aj vojakmi,“ tvrdí Post bez toho, aby sa pokúsil vysvetliť, prečo by vojnou unavené Rusko chcelo mať šance v boji proti najsilnejšej vojenskej aliancii na svete.

Samozrejme, nič z toho neznamená, že diplomatický tlak by bol zaručene úspešný. Ale zatiaľ čo USA naďalej tvrdia, že v Rusku nie je partner pre mier, je ťažké ignorovať skutočnosť, že pokiaľ to vyplýva z verejných záznamov, Washington sa ešte nepokúsil spojiť svoju silnú podporu Kyjevu s jasným plánom, ako dostať Moskvu za rokovací stôl. Možno je čas vyskúšať nový druh zbožných želaní, uzatvára Responsible Statecraft.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajina bude stáť o pol bilióna viac, ak sa vojna skončí teraz
• Koniec vojny je verdiktom pre Zelenského
• Odložia v Spojených štátoch prezidentské voľby?
• Putin sľubuje, že ukončí vojnu na Ukrajine, ktorú “začal Západ”
• Ukrajinská protiofenzíva nefunguje. Američania im posielajú odporúčania