Optika však bola skvelá. Prezident Biden, ktorý je majstrom v umení lichotenia, sa znížil, aby si Módího podmanil, dokonca si vyžiadal autogram a poznamenal, že mu závidí jeho “popularitu”.

Musí byť jedným z paradoxov našej rozháranej doby, že Hirošima, ospalé juhozápadné pobrežné mesto, bola vybraná ako dejisko samitu G7 pre svoju symboliku “vyslať silný signál” proti jadrovým zbraniam. Je to však aj pripomienka, že Spojené štáty sú stále jedinou krajinou, ktorá kedy použila atómovú bombu ako zbraň, keď v roku 1945 zhodila na Hirošimu “Little Boy” – úplne zbytočne, ako historici odvtedy dospeli k záveru – a zabila približne 140 000 ľudí a premenila teóriu jadrovej vojny na desivú skutočnosť.

Hirošima bola postavená na hlavu s cieľom odsúdiť Rusko a Čínu. Na samite G7 plnom svetových lídrov, ktorí hlásajú jedno a praktizujú niečo úplne iné, bolo narážok veľa. Premiér Spojeného kráľovstva Sunak priletel do Hirošimy po tom, čo dodal Kyjevu muníciu s ochudobneným uránom, ktorá neskôr vybuchla v centrálnom ukrajinskom meste Chmelnyckyj, čo viedlo k výraznému zvýšeniu úrovne gama žiarenia, ktoré mohlo kontaminovať zem v okolitých oblastiach na celé desaťročia.

Na zasadnutí G7 sa objavilo množstvo dvojzmyslov. Niekdajšie koloniálne mocnosti výrečne hovorili o “ekonomickom nátlaku”, ale rafinovane vylúčili Južnú Afriku ako osobitného pozývateľa a namiesto nej vybrali Komory. Prečo práve Komory? Pretože najvýznamnejší medzinárodný vzťah Komor je s niekdajšou koloniálnou mocnosťou Francúzskom, ktoré zaručí ich dobré správanie v Hirošime.

Aby sme si boli istí, cynické predstavenie v Hirošime nemohlo uniknúť Modiho pozornosti. Jeho “nediplomatické” poznámky na 9. pracovnom zasadnutí samitu G7 – o absurdnej realite OSN, ktorá je len “obchodom s rečami”; o nevyhnutnej potrebe rešpektovať Chartu OSN, medzinárodné právo a suverenitu a územnú celistvosť všetkých krajín; o jednostranných pokusoch zmeniť status quo atď. by západných lídrov prítomných v jeho publiku prinútili krčiť sa od rozpakov.

Aj keby to nebol Módího zámer, to, čo uviedol – vrátane čiarok, bodkočiariek a bodkočiariek -, vlastne vystihuje pokračujúcu nezákonnú okupáciu tretiny územia Sýrie, ktorá je, mimochodom, od 24. októbra 1945 jedným z pôvodných členov OSN. G7 predstavuje skutočne žalostné predstavenie.

Módího stretnutie s ukrajinským prezidentom Zelenským však ukázalo jeho vynikajúce komunikačné techniky. Dokonca aj mdlé čítanie MEA napísané staccato angličtinou prináša chuť ich krátkeho rozhovoru.

Módí uviedol tri kľúčové body: po prvé, vojna na Ukrajine pre neho nie je politickou ani ekonomickou otázkou, ale “otázkou ľudskosti, ľudských hodnôt”. Po druhé, India podporuje dialóg a diplomaciu, “aby sa našla cesta vpred”, a je ochotná podať pomocnú ruku pri riešení konfliktu. Po tretie, India bude naďalej poskytovať humanitárnu pomoc obyvateľom Ukrajiny.

Nevieme, ako Zelensky zvládol tento zložitý rozhovor. Možno sa skutočne obmedzil na stručné informovanie Modiho “o súčasnej situácii na Ukrajine”. Módího poznámky sú posolstvom, že sa držal neutrality Indie a elegantne obišiel tendenčné otázky týkajúce sa genézy ukrajinskej krízy alebo zložitosti konfrontácie Ruska so Západom, nehovoriac o kľúčovej otázke rozširovania NATO na Ukrajinu (ktorú Zelenskyj zdedil) a straty suverenity krajiny.

Namiesto toho sa Módí postavil na vysokú úroveň a vyzdvihol ľudské utrpenie v dôsledku vojny a zdôraznil prvoradosť “dialógu a diplomacie”. Možno sa nikdy nedozvieme, či by to v Zelenskom vyvolalo znepokojenie, hoci ukazovanie prstom by nebolo Modiho zámerom.

Paradoxne, nebyť série prešľapov zo strany Zelenského, vojna by nevypukla ani by sa nevyhrotila do súčasnej úrovne násilia – jeho odmietnutie dohôd z Minska, ktoré stanovili autonómiu provincií Donbasu v rámci federálneho zväzu; jeho tvrdohlavosť pri presadzovaní vojenského riešenia odcudzenia Donbasu; jeho odstúpenie od Istanbulskej dohody koncom marca minulého roka v priebehu niekoľkých týždňov po ruskej intervencii v dôsledku riadenia zadných sedadiel zo strany USA a Spojeného kráľovstva, ktoré mali vlastnú agendu vynútiť si zmenu režimu v Moskve.

Módí sa možno nechal uniesť, aby vsadil na svoju osobnú prestíž pri riešení konfliktu na Ukrajine. Je zrejmé, že na konci tunela nie je žiadne svetlo. Ani Biden sa nezmieri s prízrakom vojenskej porážky a rozpadu ukrajinského štátu, ani Rusko neurobí kompromis v otázke, ktorú považuje za existenčnú vojnu.

Vláda by si nemala robiť ilúzie o očarujúcej vyhliadke, že India povedie Západ a Rusko dverami, ktoré sa v období po studenej vojne nikdy neotvorili, do ružovej záhrady. Jednoducho tam nie je. India nemá ani poverenie, ani vplyv na to, aby sa stala mierotvorcom.

Skutočne skľučujúce je, že Módí premárnil veľkú príležitosť chytiť sa za ruku s brazílskym Luizom Ináciom Lulom da Silvom a spojiť ich intelektuálne zdroje – dvoch velikánov, ktorí sú šampiónmi globálneho Juhu. Potom však Washington možno prekazil túto príležitosť tým, že zmaril stretnutie Zelenského s Lulom. (Zelensky sa nedostavil.)

Módí pricestoval do Hirošimy s ohľadom na svoju nadchádzajúcu štátnu návštevu USA (21. – 24. júna). Okrem toho sa v poslednom čase objavili signály z Bidenovej administratívy, že je možné, že sa na žiadosti Indie o transfer technológií bude pozerať ústretovejšie.

Západ bude naďalej vyvíjať tlak na Módího vládu, aby sa vzdala svojej neutrality vo vzťahu k Ukrajine. Európska únia sa v poslednom čase do tejto témy oficiálne vložila. Verme však, že India bude tlačiť na pílu. Najistejším znakom toho je Módího návrat k “objímajúcej diplomacii”, a to bez ohľadu na príťažlivý štýl EAM Džaíšankara pre “jadro voličov” BJP v sociálnych médiách

Podstatou veci je, že strategické väzby, ktoré spájajú Indiu a Rusko, znamenajú vzájomne výhodné partnerstvo, ktoré je plne v súlade s medzinárodným právom a je preniknuté duchom “win-win” a vzájomnej dôvery a sebadôvery v nestabilnej medzinárodnej atmosfére, ktorej je Ukrajina len symptómom.

Objektívnou realitou je, že spolupráca Indie a Ruska v oblasti energetiky, ktorá je pre Západ tŕňom v oku, sa môže vzhľadom na obojstranný záujem dokonca prehĺbiť. Agentúra Bloomberg cez víkend informovala, že okrem obchodu s ropou sa v apríli Čína a India podieľali aj na viac ako dvoch tretinách ruského vývozu uhlia do Ázie a že v najbližších týždňoch sa tento podiel ešte zvýši v dôsledku výskytu El Nina, opakujúceho sa teplého klimatického javu, ktorý by mohol spôsobiť sucho v regióne.

Podľa štúdie v prestížnom časopise Science sa očakáva, že tohtoročné El Nino sa bude vyvíjať od mája do júla a pravdepodobne bude mimoriadne silné. Agentúra Bloomberg citovala názor experta:

Keď sa nedokážete postarať ani o základné potreby svojich ľudí, je veľmi ťažké príliš sa zaujímať o medzinárodné záležitosti… [Juhoázijci] si kladú otázku: “Riskoval by som radšej, že sa dostanem do konfliktu s USA, alebo sa zrieknem výrazných zliav na energie?”