Zamestnávatelia, odborníci a zdravotnícki lídri parlamentných strán sa zhodli, že zdravotníctvo SR stojí pred zásadnou premenou a jeho modernizácia si vyžaduje spoluprácu štátu, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotných poisťovní, firiem aj pacientskych organizácií. Informovala o tom (13. 3.) hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Slovenskej republiky Miriam Filová na základe informácií, ktoré odzneli (12. 3.) na konferencii AZZZ SR Zdravie ako investícia – zabezpečenie zdravej pracovnej sily pri udržateľnom financovaní zdravotníctva.

Upozorňovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní na dôsledky starnutia populácie SR je dlhodobo prehliadané, uviedla Filová. Doplnila, že preto je nevyhnutné, aby argumentáciu prevzali zamestnávatelia.

Uviedla, že nie je však v ich možnostiach, aby niesli za to celú zodpovednosť sami. Analytici s medzinárodnou skúsenosťou, členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a vedeckí pracovníci Slovenskej akadémie vied (SAV) povzbudili politikov, že zavedenie riešení je práve v ich kompetencii.

Politici by mali prestať destabilizovať financovanie zdravotníctva krátkodobými rozhodnutiami, uviedla Filová. „Napríklad dôsledkom jednorazového rozšírenia osôb podliehajúcich limitu spoluúčasti je zníženie zdrojov, ktoré mohli byť použité napríklad na úhradu nových liekov,“ uviedla. Ďalej doplnila, že platba štátu za svojich poistencov by mala byť stabilná a predvídateľná, ideálne naviazaná na rast miezd alebo infláciu v zdravotníctve.

Mali by tiež prestať zvyšovať odvody a náklady systému bez zvyšovania efektivity, uviedla. Odôvodnila, že zvyšovanie odvodov bez zlepšenia dostupnosti, kvality alebo produktivity zdravotnej starostlivosti nie je udržateľné.

Pre zlepšovanie výkonnosti zdravotníctva nepreukázalo pridanú hodnotu ani programové rozpočtovanie, doplnila Filová. „Je potrebné ho nahradiť inými nástrojmi na smerovanie zdrojov,“ dodala.

Doplnila, že SR by mala tiež uvedomene investovať do inovácií, podporovať digitalizáciu a prácu s údajmi. „Lepšie a viac využívať zdroje na inovácie nielen do budov a prístrojového vybavenia ale aj do organizačných a procesných zmien, ktoré napomáhajú zlepšiť výsledky zdravotnej starostlivosti ako je cesta pacienta v onkologickej liečbe alebo posilnenie následnej ambulantnej a rehabilitačnej starostlivosti o pacientov po hospitalizácii pre cievnu mozgovú príhodu a infarkt myokardu,“ priblížila.

Člen RRZ Martin Šuster zhodnotil, že SR v súčasnosti financuje zdravotníctvo porovnateľne s vyspelými krajinami. „Problém však nie je iba v objeme zdrojov, ale v ich štruktúre, dávame vyšší podiel z verejných zdrojov a veľmi málo zo súkromných,“ dodal. Predikoval, že výdavky budú v najbližších rokoch nevyhnutne rásť, najmä pre starnutie populácie, rast životnej úrovne a paradoxne aj technologický pokrok.

Filová zdôraznila, že systém potrebuje premenu financovania zdravotnej starostlivosti. „Je potrebné jasne definovať nárok pacienta na zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia a súčasne vytvoriť transparentný systém doplatkov a pripoistenia,“ dodala.

Spoluzakladateľka vzdelávacej spoločnosti Advance Healthcare Management Institute Henrieta Tulejová upozornila, že potrebná zdravotná starostlivosť začína byť nedostupná najzraniteľnejším. „Neoficiálne poplatky v ambulantnom sektore treba upratať tak, aby boli transparentné a sociálne únosné,“ uviedla. Dodala, že zároveň by boli pre nemocnice dodatočným zdrojom.

Výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní (AZP) Slovenskej republiky Dajana Petríková vyhlásila, že členovia AZP SR sú pripravení aj spolutvoriť riešenia a konať. „Ak nebudú prijaté potrebné reformy vrátane zavedenia viacpilierového systému zdravotného poistenia, modernizácie zdravotnej starostlivosti a podpory zodpovedného prístupu občanov k vlastnému zdraviu, systém môže čeliť vážnym problémom,“ upozornila.

Predseda výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo Vladimír Baláž (Smer-SD) uviedol, že ak má fungovať ekonomika aj štát, ľudia musia byť zdraví a dostupná zdravotná starostlivosť musí byť garantovaná. „Ak chceme zvládnuť starnutie populácie a rastúce nároky na zdravotnú starostlivosť, musíme systém financovať stabilne a predvídateľne,“ zdôraznil.

Slovensko by malo tiež systematicky riešiť nedostatok zdravotníckych pracovníkov, doplnila Filová. Priblížila, že zdravotníctvo potrebuje podporu vzdelávania v nedostatkových profesiách, najmä v ošetrovateľstve, finančné a miestne stimuly pre prácu v nedostatkových regiónoch, lepšie pracovné podmienky a kariérny rast.

Slovensko je jednou z najrýchlejšie starnúcich populácií, upozornila Filová. Doplnila, že to si bude vyžadovať viac kapacít ambulantných a lôžkových v následnej starostlivosti.

Prezident AZZZ SR Rastislav Machunka zhodnotil, že starnutie populácie, pokles ekonomicky aktívnych ľudí a odchod veľkej časti sestier a lekárov do dôchodku sú kombináciou, ktorá môže za päť až desať rokov priviesť SR k vážnej zdravotníckej kríze. „Zamestnávatelia majú prirodzený záujem na udržaní zdravia pracujúcej populácie až do dôchodkového veku a zároveň sú hlavnými prispievateľmi do systému verejného zdravotníctva. Rastúci nápor pacientov pri hroziacom úbytku zdravotníckeho personálu však považujeme za neudržateľný,“ zdôraznil.

Viceprezident AZZZ SR pre zdravotníctvo Igor Pramuk dodal, že zvyšovanie počtu pracovníkov nestačí. Podľa jeho slov treba tiež vytvárať také podmienky, aby zdravotníci v systéme zostávali a aby sa povolania v zdravotníctve stali zaujímavejšími pre mladých ľudí.

Samostatný vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV Viliam Páleník zhodnotil, že silná statusová hierarchia v zdravotníctve vedie k pocitu nespravodlivého postavenia nelekárskych profesií a znižuje záujem o niektoré zdravotnícke povolania. Napríklad pri sestrách môže viesť ku klesaniu záujmu o štúdium ošetrovateľstva so súbežne rastúcim odchodom do zahraničia, upozornil. „Zvyšovanie priemernej mzdy úmerne prognózovanému nedostatku pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych povolaniach, ako sú sestry, záchranári, rádiologickí technici, zdravotnícki laboranti a sanitári, je jedným z kľúčových riešení,“ uviedol.

Filová doplnila, že SR by mala tiež prestať neefektívne využívať vzdelávacie kapacity zdravotníckeho systému. „Je potrebné obmedziť rozsah štúdia medicíny v anglickom jazyku, ktoré výrazne využíva kapacity fakúlt bez výrazného prínosu pre slovenský zdravotnícky systém,“ spresnila.

Minister zdravotníctva Slovenskej republiky Kamil Šaško (Hlas-SD) uviedol, že sa stretáva so zamestnávateľmi a zástupcami sektorov, aby riešili dôležité personálne otázky. „Intenzívne pracujeme na Národnej stratégii stabilizácie a riadenia ľudských zdrojov v zdravotníctve, ktorej cieľom je práve systematicky riešiť nedostatok zdravotníckych pracovníkov, zvyšovať atraktivitu zdravotníckych povolaní a stabilizovať pracovnú silu v sektore,“ priblížil.