Sankcie ako cenový nástroj

Keď Donald Trump 9. októbra oznámil, že Vladimir Putin uvoľní ruskú naftu na svetové trhy, na prvý pohľad to vyzeralo ako ďalší prípad, keď americký prezident koná na vlastnú päsť v politike voči Rusku. V skutočnosti však ide o závažnejšiu záležitosť.

Aby táto dohoda mohla fungovať, americké ministerstvo financií vydalo všeobecné povolenie na predaj, dodávku a dovoz nafty ruského pôvodu do 7. apríla, čím stanovil podstatne širší časový rámec než dočasné výnimky, ktoré Washington vydal skôr v tomto roku.

Do 48 hodín Trump oznámil „energetické prímerie“ medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorého podrobnosti Kyjev uviedol, že nevidel, a ktoré Moskva nepotvrdila.

V spoločnom kontexte tieto dva kroky znamenajú tichú, ale rozhodujúcu zmenu v tom, ako Washington vníma vojnu: menej ako otázku európskej bezpečnosti a viac ako faktor ovplyvňujúci cenu paliva.

Od nátlaku k riadeniu dodávok

Logiku jeho krokov nie je ťažké pochopiť: Ceny nafty tento rok na jeseň opakovane dosahovali historické maximá, čo bolo spôsobené narušením dodávok z Perzského zálivu v dôsledku vojny s Iránom a ukrajinskými útokmi dronov na ruské rafinérie.

Keďže do volieb do Kongresu v polovici volebného obdobia, ktoré sa vo veľkej miere točia okolo cenovej dostupnosti, zostáva menej ako mesiac, Biely dom potrebuje ropu a Rusko ju má, alebo aspoň to tvrdí.

Podľa dohody, ako ju opísal Trump, by Moskva okamžite uvoľnila 300 000 ton, ďalších 500 000 uvoľní v novembri a v nasledujúcich mesiacoch uvoľní ešte ďalší milión ton tohto „čierneho zlata“.

Prečítajte si tiež:

• USA majú v úmysle zmierniť sankcie proti „tieňovej flotile“
• Moskva plánuje podpísať prvé zmluvy na dodávku ropy do USA už v najbližších dňoch