Model európskeho verejného obstarávania v oblasti obrany je „nefunkčný“

Pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania v obrannom priemysle sú príliš náročné na implementáciu a mali by sa zrušiť, zaznelo 14. apríla na konferencii  Bruegelského inštitútu.

„Žiadna krajina EÚ nie je schopná samostatne si zabezpečiť strategické prostriedky,“ povedal Guntram B. Wolff, vedúci pracovník Bruegelského inštitútu, počas konferencie venovanej európskemu zbrojeniu.

„Tieto prostriedky – ako napríklad satelitná spravodajská služba alebo veľkokapacitná letecká doprava – sa zvyčajne poskytujú prostredníctvom NATO,“ povedal.

Nástroje EÚ

Viac ako dve tretiny verejných zákaziek EÚ v oblasti obrany sú stále zadávané domácim firmám alebo spoločným podnikom( tzv. joint ventures), čo podľa odborníkov potláča koordináciu, rozsah a inovácie.

Wolff a jeho kolegovia argumentovali, že snahy o vybudovanie obrany len pomocou “nástrojov EÚ“, ako je Európsky obranný fond (European Defence Fund ) alebo SAFE (program spoločného obstarávania EÚ), je „nemožné realizovať“.

Tieto nástroje si vyžadujú jednomyseľnosť členských štátov, ponúkajú obmedzené finančné stimuly a často vylučujú kľúčových strategických partnerov, ako sú Spojené kráľovstvo a Nórsko, vyjadril sa Wolff.

Pod pojmom “nástroje EÚ“ sa rozumejú formálne nástroje a mechanizmy, ktoré fungujú v rámci právneho a rozpočtového rámca EÚ – nástroje ako spoločné pôžičky, štrukturálne fondy alebo fiškálne pravidlá. Analytici tvrdili, že tieto nástroje sú samy o sebe príliš rigidné (strnulé, nepružné) na to, aby reagovali na súčasné hrozby.

Ďalšia forma „koalície ochotných“

Na obídenie týchto obmedzení navrhli výskumníci z Bruegelu vytvoriť formát „koalície ochotných“, ktorý by umožnil krajinám dobrovoľne sa zapojiť, prispievať kapitálom a spoločne financovať a vlastniť obranné vybavenie – bez toho, aby ich brzdil úplný konsenzus EÚ alebo zmluvné obmedzenia.

Pružnejší mechanizmus by podľa Wolffa umožnil Európe zhromažďovať zdroje a podporovať svoju obrannú priemyselnú základňu, najmä malé a stredné podniky.

Európski ministri financií mali zmiešané názory na návrhy analytikov z Bruegelskéh inštitútu, ktoré by vynechali model vyššie spomínaných „nástrojov EÚ“.

Podľa poľského ministra financií Andrzeja Domanského sa síce „väčšina ministrov zaujímala“ o túto možnosť, ale iní – vrátane Francúzska, Nemecka a Belgicka – tvrdili, že by sa mali najprv využiť existujúce nástroje, ako je Európsky obranný fond (European Defence Fund) a plán ReArm Europe. Vyjadril sa tak počas zasadnutia Rady ECOFIN (Rada Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti), ktoré sa konalo 11. a 12. apríla vo Varšave.

Viacerí predstavitelia už skôr uvažovali o spoločnom obrannom fonde, ktorý by bol schopný združovať zdroje štátov EÚ ako aj zdroje „dôveryhodných partnerov mimo EÚ“, uviedla agentúra Reuters.

Podľa denníka Financial Times sa včerajšia diskusia posúvala smerom k medzivládnemu mechanizmu, ktorý by mohol zahŕňať nielen angažované členské štáty, ale aj spojencov vrátane Spojeného kráľovstva a Švajčiarska.

Na zasadnutí Rady ECOFIN sa po prvý raz zúčastnila aj švajčiarska ministerka financií Karin Kellerová-Sutterová spolu s britskou ministerkou financií Rachel Reevesovou.

ReArm Europe je plán Európskej komisie na zvýšenie vojenských výdavkov v celej EÚ prostredníctvom spoločných pôžičiek a uvoľnených fiškálnych pravidiel, ktorého cieľom sú investície do obrany vo výške až 800 miliárd EUR v priebehu štyroch rokov.

Rečníci na konferencii Bruegel však uviedli, že SAFE aj ReArm majú nedostatky: chýba im spoločné vlastníctvo, členské štáty z nich môžu vystúpiť a príliš sa spoliehajú na politický konsenzus, čo obmedzuje ich vplyv.

Balík pomoci Ukrajine

Pokiaľ ide o Ukrajinu, podpredsedníčka Európskej komisie a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová 14. apríla na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu navrhla balík vojenskej pomoci vo výške 40 miliárd EUR vrátane 5 miliárd EUR na muníciu.

Hoci zložka týkajúca sa munície získala podporu, širší plán čelil sporom v dôsledku nezhôd pri výpočte príspevkov a rozpočtových obmedzení medzi členskými štátmi.

Výskumný pracovník z Inštitútu Jacquesa Delorsa (Jacques Delors Institute), ďalšieho bruselského think-tanku, poznamenal, že „EÚ nie je úplne závislá od USA“ a že niektoré strategické nástroje sa už vytvorili, pričom poukázal na spoločné iniciatívy, ako napríklad Veliteľstvo leteckej dopravy v Eindhovene.

Iní poukázali na to, že EÚ už preukázala silu v niektorých oblastiach pri spájaní svojich kapacít – vrátane koordinácie satelitov a výroby dronov.

Napriek tomu Wolff zdôraznil, že väčším rizikom je paralýza : „Ak sa budeme držať súčasného rámca EÚ, stratíme efektívnosť aj strategickú suverenitu.“

Spoločným využívaním zdrojov v rámci navrhovanej koalície ochotných „by Európa mohla využiť vyššie úspory z rozsahu, znížiť prirážky v oblasti obrany a rozšíriť svoju priemyselnú základňu,“ uviedla skupina analytikov Bruegelského inštitútu.

Prečítajte si tiež:

• Zakladateľ nadácie na pomoc Ukrajincom spreneveril milióny, dostal 5,5 roka väzenia
• The Times: Británia kontroluje tajné vojenské operácie na Ukrajine – priamo v teréne