Napriek mnohým opatreniam prišlo Slovensko pre slintačku a krávačku o približne 7 % produkcie surového kravského mlieka s koncentráciou na produkčnú oblasť juhozápadného Slovenska, kde táto strata tvorí až 13 % produkcie. „Nemôžeme konštatovať, že je všetko v poriadku,“ dodala Nouzovská.

S nástupom letných mesiacov sa cena surového kravského mlieka s mierne sa znižujúcim obsahom tuku a bielkovín znižuje. V súčasnom období však tento vývoj slovenskí mliekari neočákvajú. „Znížená produkcia mlieka, dopyt po surovine v okolitých krajinách, najmä v Českej republike a vyššie ceny v okolitých krajinách prinútia slovenských spracovateľov surového kravského mlieka zabojovať o slovenskú surovinu a ponúknuť za ňu vyššiu cenu,“ dodala Nouzovská.

Okrem zvýšených nákladov na surovinu významne vstúpili do ekonomiky celého mliekarenského priemyslu zvýšené náklady spojené s manažovaním a dôsledkami ochorenia slintačky a krívačky v celkovej výške 1 milión eur. „Na týchto nákladoch sa najvýznamnejšou mierou podieľajú straty z titulu porušenia obchodných vzťahov pri vývoze surového kravského mlieka, z porušenia obchodných vzťahov pri exporte mliečnych výrobkov a straty z titulu zákazu dovozu do krajín EÚ a tretích krajín v celkovom podiele 63,8 %. Zvýšené hygienické opatrenia predstavujú 21,3 % z celkových nákladov a ďalších 11 % tvoria náklady na zvoz mlieka v reštrikčných oblastiach. Zostávajúce 4 % si vynútilo prebaľovanie mliečnych výrobkov, resp. zatvorenie podnikových predajní,“ podotkla Nouzovská.

Spomínané neplánované náklady sa musia podľa nej nevyhnutne premietnuť do ekonomiky každého podniku a budú jedným z určujúcich faktorov cenotvorby mliečnych výrobkov v nadchádzajúcom období. „Naviac, mliekari najväčšie finančné straty zaznamenali v obchodných vzťahoch a ostáva nám iba veriť, že sa tieto vzťahy úspešným porazením ochorenia slintačky a krívačky na Slovensku dostanú na predchádzajúcu úroveň,“ doplnila.

Slovenských spracovateľov mlieka a producentov mliečnych výrobkov trápi aj transakčná daň. „Jej dôsledky po prvom mesiaci účinnosti podniky mliekarenského priemyslu vyčíslili na cca 100 tis. eur. Znamená to, že na transakčnej dani mliekarenský priemysel zaplatí štátu minimálne 1,2 mil. eur ročne. Aj tieto zvýšené náklady musia mliekari kompenzovať, aby neuviedli celý priemysel do existenčnej straty,“ dodala Nouzovská.