Rozhodnutie prijali ministri vnútra na zasadnutí v Bruseli. Ide o opatrenia, ktoré pôvodne navrhla Európska komisia (EK) v reakcii na rastúci tlak verejnosti, aby sa migrácia prísnejšie regulovala.

Opatrenia, ktoré ešte musí odobriť Európsky parlament, zahŕňajú aj prísnejšie tresty pre migrantov odmietajúcich opustiť európske územie, vrátane dlhšej detencie, či možnosť vracať migrantov do krajín, ktoré nie sú ich domovom, ale EÚ ich považuje za „bezpečné“.

„Musíme to zrýchliť, aby ľudia cítili, že máme situáciu pod kontrolou,“ povedal eurokomisár pre migráciu Magnus Brunner po zasadnutí. Hoci počet nelegálnych vstupov do Európy v roku 2025 klesol o približne 20 percent, tlak na sprísnenie pravidiel nepoľavil.

Nové iniciatívy vyvolali kritiku mimovládnych organizácií. „Namiesto investícií do bezpečnosti a inklúzie si EÚ volí politiky, ktoré dostanú viac ľudí do nebezpečenstva a právneho vákua,“ uviedla Silvia Carta z organizácie PICUM.

Pod vedením Dánska, ktoré má rotujúce predsedníctvo a dlhodobo presadzuje prísnejšie pravidlá, členské štáty postupujú rýchlo. Podľa diplomatov existuje „široko zdieľaná politická vôľa“ napredovať.

Niektoré krajiny však vyjadrili pochybnosti – Francúzsko spochybnilo právnu opodstatnenosť návrhov a Španielsko nie je po neúspešných pokusoch iných štátov presvedčené o tom, že „návratové centrá“ (tzv. return hubs) budú skutočne fungovať.

EÚ sa zároveň dohodla na implementácii nového systému solidarity, ktorý počíta s rozdelením najmenej 30-tisíc žiadateľov o azyl medzi členské štáty. Krajiny, ktoré odmietnu prijatie, budú musieť zaplatiť 20-tisíc eur za osobu štátom, ktoré čelia zvýšenému tlaku migrantov, ako sú Grécko či Taliansko.