Ministerstvo životného prostredia vydalo záverečné stanovisko k výstavbe obchvatu Zvolena

V stredu to oznámili minister životného prostredia Tomáš Taraba, minister obrany Robert Kaliňák a minister dopravy Jozef Ráž. TASR o tom informovali z envirorezortu.

„Ide o posledný chýbajúci úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ – Zvolen východ, ktorá spojí existujúcu trasu rýchlostnej cesty R2 Zvolen východ – Pstruša, pričom prevezme značný podiel tranzitnej dopravy z preťaženej, tzv. lučeneckej cesty 1/16. Súčasťou obchvatu bude vyše 20 mostov, štyri estakádne mosty, protihlukové steny aj oporné či zárubné múry, ako aj mimoúrovňová križovatka,“ ozrejmilo ministerstvo.

MŽP vydaním záverečného stanoviska súhlasilo s environmentálne prijateľným variantom, vďaka ktorému bude doprava v okolí Zvolena bezpečnejšia, plynulejšia, komfortnejšia a zároveň prijateľná z hľadiska vplyvov na životné prostredie. Realizáciou technických opatrení, ktoré ministerstvo určilo v záverečnom stanovisku, nedôjde k ohrozeniu termálnych ani minerálnych vôd v kúpeľoch Kováčová, deklaroval envirorezort.

„Po Kysuciach, poslednom chýbajúcom diaľničnom úseku D1 Turany – Hubová, sme urobili dôležitý krok bez zbytočných prieťahov aj pri obchvate Zvolena. Hlavnou úlohou našej vlády je rozostavať Slovensko. Je to sľub, ktorý sme dali a aj ho plníme,“ zdôraznil Taraba.

Pre Ráža je obchvat Zvolena projektom s najvyššou prioritou. „Cestou medzi Zvolenom a Lučencom prechádza denne približne 22.000 áut. Všetci motoristi a tranzitná doprava, ktorá bude chcieť z R1 pokračovať smerom na Lučenec a Košice, sa vďaka realizácii projektu vyhne Zvolenu a často aj kolónam v rámci priemyselnému parku. Ďakujem ministerstvu životného prostredia, že máme vydané stanovisko takzvanej EIA, čo v konečnom dôsledku prinesie určite lepší, bezpečnejší a pokojnejší život Zvolenčanom a rovnako budeme mať konečne vytúžený obchvat Zvolena a napojenie na R2,” objasnil.

Podľa Kaliňáka je obchvat Zvolena dôležitý aj z vojenského pohľadu a logistiky, pretože väčšina vojenských základní a všetok presun materiálu prebieha po južnej trase a nie po D1. „V tomto prípade chceme využiť aj prostriedky ministerstva obrany k tomu, aby sme takýto výborný duálny projekt zafinancovali, zároveň priblížime rýchlostnú cestu aj k letisku Sliač, ktoré bude mať do budúcna aj svoj civilný terminál, čo pozdvihne aj turistickú atraktívnosť tohto regiónu,” uviedol.