Môj profil 
Predplatné
V decembri sme písali o vyhlásení generálneho tajomníka Spolku Slovákov v Poľsku Ľudomíra Molitorisa na margo likvidačnej politiky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZV) a osobitne ministra Miroslava Lajčáka voči slovenským menšinám v zahraničí. Bezprostrednou príčinou toho vyhlásenia bola decembrová pracovná návšteva pána Lajčáka vo Varšave, počas ktorej, napriek alarmujúcej situácii slovenskej menšiny v Poľsku, odmietol zaradiť do programu svojho rokovania problematiku menšinových práv (článok nájdete TU.
Potom ako sa o veci rozvírila debata, prišli na podporu poľských Slovákov aj ďalšie vyhlásenia. List s vyjadrením podpory im poslal aj bývalý splnomocnenec vlády SR pre zahraničných Slovákov pán Claude Baláž:
Vážený pán generálny tajomník, dobrý deň Mirko,
s údivom i rozhorčením sme sledovali kauzu Lajčák – Slováci v Poľsku, ktorá je potvrdením dlhodobého necitlivého prístupu zo strany oficiálnych orgánov Slovenskej republiky. O to viac nás prekvapila, vlastne ani neprekvapila, reakcia predsedu SZSZ, občianskeho združenia, ktorého členom je aj Spolok Slovákov v Poľsku. Očakávali by sme, že na Vašu podporu sa solidárne pripojí väčšina členských krajanských organizácii, ktoré majú napriek členstvu v tzv. vrcholovej organizácii Slovákov žijúcich v zahraničí, svoje samostatné a suverénne postavenie a nie sú podriadení pražskej administratíve. Chceme ťa ubezpečiť, že Tvoje dlhoročné legitímne snaženia v prospech slovenskej menšiny v Poľsku budeme i naďalej podporovať. Na znak našej podpory a porozumenia v prílohe zasielame naše podporné stanovisko, ktoré má verejný charakter a ak uznáš za vhodné použiť ho v prospech dobrej veci, je Ti plne k dispozícii.
S priateľským pozdravom
Claude Baláž, predseda Združenia nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov
Vyhlásenie o porozumení a podpore Slovákov v Poľsku
„Nad Tatrou sa blýska a Jeszcze Słowacy w Polsce nie umarli“
Slováci v Poľsku sa nikdy nevysťahovali zo svojej pôvodnej vlasti, i keď cesty osudu ich začlenili mimo dnešného materského územia. Napriek tomu, Slováci na oboch stranách Tatier majú spoločný pôvod a spolu so Slovákmi, ktorí žijú roztrúsení po celom svete tvoria jedno jedinečné slovenské spoločenstvo.
Národná rada Slovenskej republiky deklarovala, že Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť a Ústava zaväzuje Slovenskú republiku, aby podporovala národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Východiská a zásady štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí určuje a za ich napĺňanie zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
Opakovane sa ukazuje, že táto štátna politika je nedostatočná a neefektívna, obsahuje málo účinné a často iba formálne výkony, absentuje odborná tvorba a nedosahuje porovnateľné parametre s príbuznou politikou ostatných krajín Európskeho spoločenstva.
V dlhom rade príkladov negatívneho prístupu k Slovákom v zahraničí sa v ostatnom čase tlačí do popredia kauza znevažovania Slovákov v Poľsku, ktorá má svoju smutnú históriu. Od benešovskej politiky vytrhnutia z vlasti a ich zámeny za tešínske uhlie, cez vraždy obyvateľov z Novej Belej, Kacvina, Nedece a Tribša, tyraniu, vyhnanie z domovov (cca 6 tisíc obyvateľov) a prenasledovanie Slovákov na Spiši a Orave po druhej svetovej vojne, permanentnú a bezohľadnú polonizáciu až po dnešný kritický stav slovenskej menšiny v Poľsku.
V prípade prístupu k Slovákom v Poľsku zo strany Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky má použitá metóda všetky znaky predstieraného záujmu, ale častejšie dokonca úplného nezáujmu spojenýého s typickými znakmi smutne preslávenej politiky appeasementu. Najnovším príkladom sú – z pohľadu slovenskej menšiny v Poľsku nadmieru neuspokojivé – výsledky cesty ministra Miroslava Lajčáka do Varšavy a následná reakcia Spolku Slovákov v Poľsku.
V tejto súvislosti obzvlášť negatívne zaznievajú falošné tóny zo strany Vladimíra Skalského z Prahy, ktorý ako predseda občianskeho združenia vydávajúceho za vrcholovú a strešnú organizáciu slovenského zahraničia, namiesto očakávanej jednoznačnej podpory krajanov v Poľsku, zaujal alibistické stanovisko. Dokonca v tomto prípade sa pasuje do polohy akéhosi arbitra medzi Slovenskou republikou a Slovákmi v Poľsku. Vo svojom bezočivom prístupe neváha bagatelizovať urgentnosť celej kauzy, poukazovať na možnosť subjektívnych pocitov Slovákov v Poľsku a nutnosť neskoršie preveriť celú situáciu prostredníctvom orgánov tohto občianskeho združenia. Pripomína to štát v štáte, kde ide o hermeticky uzavretý systém sovietskeho typu, kde každý, kto sa ozve, dostane sa do nemilosti vedenia.
Nepatríme k tým, ktorým lepšie chutí sladká lož ako trpká pravda a aj preto plne podporujeme stanovisko a žiadosti slovenskej menšiny v Poľsku a jej predstaviteľa Spolok Slovákov v Poľsku.
S krajanským pozdravom „Roztratení, ale nestratení“
Únia Slovákov v zahraničí, Reutlingen, Nemecko
Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov, Bratislava
Nadácia Národný pamätník Slovenského Vysťahovalectva, Bratislava
Občianske združenie Migrácia SK, Bratislava
Bratislava – Reutlingen, 6. január 2019
Toľko vyjadrenie krajanských organizácií na podporu slovenskej menšiny v Poľskej republike. V tieni tradičného poľského nacionalizmu je tam slovenská menšina doslova na vyhynutie, pričom Slovensko nič nerobí pre ich záchranu, a naopak, ešte im hádže polená pod nohy. Je to predovšetkým vizitka ministra Miroslava Lajčáka, ktorý býva médiami velebený ako diplomat, ktorý nás vraj skvelo reprezentuje v zahraničí. Len škoda, že záujmy slovenských menšín v zahraničí akosi nepatria medzi jeho priority…
Ivan Lehotský
.JPG)
.jpg)
.jpg)
