Projekt spaľovne v areáli rafinérie Slovnaft získal právoplatné posúdenie vplyvov na životné prostredia

V piatok to vyhlásil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) s tým, že preverili prvostupňové rozhodnutie svojho rezortu a potvrdil ho. Minister podotkol, že Slovnaft nezískal stavebné povolenie, ale vďaka právoplatnej EIA oň môže požiadať.

„Plne za prvostupňovým rozhodnutím, ako som ho zanalyzoval, si stojím. Platí, že nemôže Slovnaft dovážať absolútne žiaden odpad z okolitých štátov. Platí to, že primárne musí byť využívaná železničná doprava,“ povedal Taraba.

Spoločnosť Slovnaft reagovala, že súhlasnému záverečnému stanovisku Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR predchádzalo rozsiahle odborné posudzovanie a široká verejná diskusia.

„Počas celého procesu sme aktívne komunikovali so všetkými relevantnými subjektmi, pozorne vnímali pripomienky a obavy účastníkov konania a zodpovedne sa nimi zaoberali. Výsledné stanovisko preto vnímame ako dôležitý míľnik projektu a zároveň ako potvrdenie jeho dôkladnej prípravy a transparentnej komunikácie,“ uviedla Lucia Čorbová z PR oddelenia spoločnosti Slovnaft.

Taraba priblížil, že spoločnosť Slovnaft zadefinovala úmysel postaviť nové centrum energetického zhodnotenia odpadov vo svojom areáli, kde je aktuálne stará spaľovňa. „Rafinéria potrebuje spaľovňu. Bez spaľovne nevie táto rafinéria zneškodňovať najmä kaly. Ministerstvo životného prostredia stanovilo zásadnú požiadavku, že spoločnosť Slovnaft musí túto starú spaľovňu, jej prevádzku ukončiť,“ povedal šéf rezortu. Ministerstvo tiež podľa neho za prioritu označilo, aby celkové emisie, ktoré v areáli Slovnaftu vznikajú, klesli. „Naše rozhodnutie je veľmi jasné. V prípade, že spaľovňa vznikne v areáli Slovnaftu, musí spôsobiť celkové zníženie emisií v Bratislave,“ poznamenal Taraba.

Poukázal tiež na to, že okolo Slovnaftu je tzv. hydraulická clona, čo je 799 vrtov, ktoré v okolí rafinérie merajú kvalitu spodných vôd. Bratislavská rafinéria má podľa Tarabu nadštandardné a silné bezpečnostné opatrenia, pokiaľ ide o ochranu vôd.

Rezort životného prostredia podľa neho určil v rámci prvého rozhodnutia 70 dodatočných požiadaviek. Minister tvrdí, že tieto podmienky sú extrémne prísne. Patrí medzi ne napríklad revitalizácia desiatok hektárov lesov v okolí Bratislavy.

Taraba v súvislosti s CEZO pripomenul, že od roku 2035 bude môcť na skládkach skončiť desať percent odpadu a Slovensko nemá dostatok spaľovacích kapacít.

Slovnaft tvrdí, že pripravuje CEZO ako súčasť širšieho cirkulárneho systému. Z odpadu, ktorý vzniká na Slovensku a už ho nemožno recyklovať, bude vyrábať teplo a elektrinu. „Časť vyrobeného tepla môže slúžiť aj obyvateľom Bratislavy a postupne nahrádzať teplo vyrábané z fosílnych palív. Nerecyklovateľný odpad tak využijeme ako lokálny zdroj energie namiesto toho, aby končil na skládkach,“ doplnila Čorbová.

Projekt CEZO má spracúvať výhradne odpad, ktorý už nemožno recyklovať. Týka sa to nerecyklovateľného komunálneho, priemyselného a kvapalného odpadu vrátane kalov. Ročná kapacita má byť 220.000 ton. V existujúcom priemyselnom areáli ho má premieňať na teplo a elektrinu, zameriavať sa má aj na materiálové zhodnotenie popola a popolčeka a návrat využiteľných materiálov späť do obehu. Nahradiť má zároveň existujúcu spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov 20. storočia.

Zámer má viacerých odporcov, nesúhlas s ním vyjadrilo v minulosti bratislavské mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvá viacerých bratislavských mestských častí či krajskí poslanci.

Zároveň niektoré subjekty podali aj rozklad k rozhodnutiu ministerstva životného prostredia, ktoré sa týka EIA. Rozklad podalo napríklad hlavné mesto, obec Rovinka či organizácia Greenpeace Slovensko, ale aj opozičné PS a mimoparlamentná strana Demokrati.

Postoj Podunajských Biskupíc zostáva pri téme spaľovne v Slovnafte nemenný

Postoj bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice zostáva pri téme projektu výstavby Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft jasný a nemenný. Miestne zastupiteľstvo schválilo nesúhlasné stanovisko v súvislosti so zámerom ešte v apríli 2025. V reakcii na ukončenie posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) to pre TASR uviedol Ján Borčin z miestneho úradu.

„Mestská časť Podunajské Biskupice bola taktiež aktívna aj ako účastník konania v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, Ministerstvu životného prostredia SR zaslala viacero dôležitých pripomienok,“ pripomenul Borčin.

Minister Tomáš Taraba (nominant SNS) v piatok informoval, že projekt výstavby CEZO na spaľovanie komunálnych a priemyselných odpadov v areáli bratislavskej rafinérie Slovnaft získal právoplatné EIA. Dodal, že preveril prvostupňové rozhodnutie svojho rezortu a potvrdil ho. Minister podotkol, že Slovnaft nezískal stavebné povolenie, ale vďaka právoplatnej EIA oň môže požiadať.

Slovnaft tvrdí, že pripravuje CEZO ako súčasť širšieho cirkulárneho systému. Z odpadu, ktorý vzniká na Slovensku a už ho nemožno recyklovať, bude vyrábať teplo a elektrinu. „Časť vyrobeného tepla môže slúžiť aj obyvateľom Bratislavy a postupne nahrádzať teplo vyrábané z fosílnych palív. Nerecyklovateľný odpad tak využijeme ako lokálny zdroj energie namiesto toho, aby končil na skládkach,“ uviedla rafinéria.

Projekt CEZO má spracúvať výhradne odpad, ktorý už nemožno recyklovať. Týka sa to nerecyklovateľného komunálneho, priemyselného a kvapalného odpadu vrátane kalov. Ročná kapacita má byť 220.000 ton. V existujúcom priemyselnom areáli ho má premieňať na teplo a elektrinu, zameriavať sa má aj na materiálové zhodnotenie popola a popolčeka a návrat využiteľných materiálov späť do obehu. Nahradiť má zároveň existujúcu spaľovňu ropných kalov zo 70. rokov 20. storočia.

Zámer má viacerých odporcov, nesúhlas s ním vyjadrilo v minulosti bratislavské mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvá viacerých bratislavských mestských častí či krajskí poslanci.

Zároveň niektoré subjekty podali aj rozklad k rozhodnutiu ministerstva životného prostredia, ktoré sa týka EIA. Rozklad podalo napríklad hlavné mesto, obec Rovinka či organizácia Greenpeace Slovensko, ale aj opozičné PS a mimoparlamentná strana Demokrati.

Magistrát Bratislavy trvá na stanovisku, že mesto nepotrebuje novú spaľovňu

Magistrát Bratislavy trvá na svojom stanovisku, že hlavné mesto nepotrebuje ďalšiu veľkokapacitnú spaľovňu. Všetok odpad vyprodukovaný na jeho území dokáže zhodnotiť vo svojom zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO). V reakcii na ukončenie posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pre projekt Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v areáli rafinérie Slovnaft to pre TASR uviedol hovorca mesta Peter Bubla. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) podľa mesta viackrát nehovoril pravdu.

Ako hovorca poukázal, pre mesto a jeho organizácie je záväzné stanovisko mestského zastupiteľstva. To v uznesení z apríla 2025 vyjadrilo nesúhlas so zámerom rafinérie spaľovňu postaviť.

„Rovnaké stanoviská prijali aj ďalšie miestne zastupiteľstvá bratislavských mestských častí. Aj v nadväznosti na uvedené sme v lete podali rozklad proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia SR týkajúceho sa posúdenia EIA pri projekte novej spaľovne CEZO Slovnaft a rovnako aj teraz zvážime ďalší postup v danej veci, keďže sa domnievame, že ministerstvo sa riadne nevyrovnalo s množstvom vážnych a relevantných pripomienok, ktoré aj v rámci podaných rozkladov vzniesli mnohé subjekty, a ktoré sa týkajú tak závažných skutočností, akými sú vplyvy na verejné zdravie, ochrana vodohospodárskej oblasti, ako aj ochrana viacerých chránených území,“ vyhlásil Bubla.

Magistrát okrem toho označil viaceré tvrdenia ministra za nepravdivé. Bubla poukázal, že Taraba nesprávne označil technológiu takzvaného roštového lôžka, ktorú Bratislava používa v mestskej spaľovni ZEVO, za zastaranú. „Technológia roštového kotla je modernou technológiou pre spracovanie zmesového komunálneho odpadu a používa sa v mnohých nových komunálnych spaľovniach v Európe (Košice, Praha, Brno, Viedeň a tak ďalej). V žiadnom prípade nejde o menej vyspelú/horšiu technológiu v porovnaní s fluidným kotlom. Je to technológia, ktorá sa zameriava na spracovanie iného druhu odpadu,“ uviedol Bubla s tým, že touto technológiou sa spracúva najmä zmesový komunálny odpad, čo je cieľom mestskej firmy Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).

Bubla tiež poukázal, že ani informácia o tom, že ZEVO nevyrába elektrickú energiu, nie je pravdivá. Vyrába ju podľa neho od svojho začiatku v roku 2000. „Ročná výroba presahuje dnes 40.000 megawatthodín, pričom projekt Modernizácia a ekologizácia ZEVO počíta so zvýšením inštalovaného elektrického výkonu na trojnásobok voči súčasnému stavu,“ vyhlásil.

„Ďalším nepravdivým tvrdením ministra Tarabu bolo, že ZEVO OLO vyrába iba malé množstvo tepla pre domácnosti a je otázne, či ho tieto domácnosti využívajú. Realita je taká, že v roku 2023 sa podarilo historicky pripojiť ZEVO OLO na systém centrálneho zásobovania tepla štátneho MH TH (štátny teplárenský holding, poznámka TASR), čo umožnilo začať dodávky tepla vyrobeného energetickým zhodnocovaním odpadu v ZEVO do takmer 5000 domácností v Bratislave,“ pripomenul hovorca. Mestská spaľovňa sa vtedy podľa neho stala kľúčovým producentom lokálneho, stabilného, ekologického a cenovo dostupného tepla. Projekt modernizácie spaľovne zároveň prinesie zvýšenie výkonu aj pri teple.

Bubla odmietol aj tvrdenie, že by OLO vyvíjala aktivity na získanie EIA pre rozšírenie kapacít svojej spaľovne. „Opäť ide o nepravdivú informáciu, keďže OLO už EIA dávno má,“ uzavrel.