Mimovládka, ktorú ste nečakali…

V profilovke na Facebooku tohto zoskupenia však vidíme ikonku matky tlačiacej kočík, zatiaľ čo v druhej ruke nesie známy predvolebný transparent NEchcem tu zostať! Nehovoriac o tom, že mamičky reprezentovali svoju skupinu aj na dúhovom pochode PRIDE…

Asi viete, s ktorou stranou politického spektra sa spájajú tieto výzvy a aktivity.

Napokon, vo svojom webovom portfóliu majú aj rozlúčku s „pani prezidentkou Čaputovou“.

Nuž, s celým tým dobre znejúcim názvom a nápadom je tu jeden problém, a ten je kardinálny. Mamičky sú totiž znepokojené z nesprávnych dôvodov. Zastupujú liberálne hodnoty, čím automaticky odmietajú tie štandardné (pre niekoho konzervatívne)…

Ide o hodnoty, ktoré dlhé roky fungovali ako norma z dobrého dôvodu – pretože jednoducho fungovali. Nie dokonale, dokonalé nie je na tomto svete nič. Ale aspoň v súlade s ľudskou prirodzenosťou: matka bola matkou a otec otcom. Matka bola dobrý policajt, otec ten prísny. Matka dávala, otec stanovil limity. Matka bola všetkým, otec bol zákonom. A tak ďalej.

Človek by čakal, že „znepokojené matky“ budú pochodovať za tradičnú rodinu. A ony nie. Spravia si stánoček na PRIDE s transparentom „Regulujte fosílne palivá, nie lásku.“

Chce sa mi zvolať: Ó-môj-Bože!

Po prvé, nik nereguluje lásku. Milé dámy, podpora PRIDEu nie je podpora lásky, ale neštandardnej intimity, a teda sexuálnych aktivít, na ktoré človek nebol stvorený – či už veríte, že ho stvoril Boh alebo je výsledkom prírodných procesov.

Neštandardné sexuálne praktiky (napr. análna penetrácia u homosexuálov, alebo bitka a mučenie u BDSM) sú jednoducho ako proti prírode, tak proti Bohu. A ešte aj proti spoločnosti, pretože ich propagáciou zasievame mládeži do hláv zmätok a neistotu – namiesto toho, aby sme im nastavili jasné mantinely, o ktoré sa môžu oprieť (aj preto má byť otec „zákonodarcom“).

Viete, každý tu dnes hovorí o rôznych „extrémoch“: Republika sú extrémisti, veriaci ľudia sú náboženskí extrémisti, no čokoľvek, čo sa nám znepáči, je „extrém“.

Každý hovorí o extrémoch, ale nikto nechce hovoriť o normách…

Totiž: Kým nemáme stanovenú normu, nemáme od čoho odvodiť, čo je extrém. Najprv musím latku niekam položiť, aby som dokázal určiť, ako ďaleko doľava je susedov dom, a ako ďaleko doprava je lúka. Ak položím latku k plotu, susedov dom je na dosah ruky – nie je teda „ľavicový extrém“. Zato z lúky som práve urobil „pravicový extrém“…

Rozumiete, čo mám na mysli?

Znepokojené mamičky tlačia kočíky na dúhových pochodoch – je to norma alebo extrém? Kam položíme latku? A na základe akých kritérií?

Liberáli majú jasno: všetko nové, čo je „sexy“, je nová norma! Všetko, čo je vyskúšané a overené vekmi, má na sebe nános prachu – je to extrém!

No ťažko, moji zlatí, ťažko. Latka bola položená dávno. Latka bola položená objektívne. Na základe hodnôt, ktoré nie sú ani staré, ani nové, ale večné. Strčte nos na chvíľu do svätých písiem, možno sa poučíte. Odtiaľ sa, napokon, odvinuli aj neskoršie sekulárne hodnoty, ktoré vyznávali naši rodičia a starí rodičia.

Tie hodnoty, ktorým sa dnes toľkí posmievajú…

(Toto je, mimochodom, čisto vecná úvaha – keby sa niekto hneval, že dvíham hlas proti „dobrej veci“, alebo by mu napadlo obviniť ma zo šírenia nezhôd. Ja sa tu iba snažím logicky uvažovať – bez emócií, vo vecnej rovine, teda objektívne, a s využitím slušných jazykových prostriedkov. Aby sme mohli viesť navzájom dialóg. Samozrejme to musí chcieť aj druhá strana…)