Môj profil 
Predplatné
Bývalý minister financií SR, v súčasnosti poradca ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana, píše do denníka SME. Miklošov zatiaľ posledný článok má titulok „Otázkou nie je, či kríza príde, ale kedy“, pričom ten predposledný mal názov „Liberalizmus a kapitalizmus nemajú lepšiu alternatívu. Všetko ostatné je podvod na voličoch.“ Z toho sa dá usudzovať, že podľa Mikloša tento režim, v ktorom tu dnes existujeme, podvodom na voličoch nie je.
Vo svojom najnovšom článku Mikloš varuje pred príchodom veľkej krízy, ktorú podľa neho spôsobia „najmä efekty a dôsledky expanzívnej menovej a fiškálnej politiky, ktorá zjednodušene a zrozumiteľnejšie povedané neznamená nič iné než expanziu života na dlh a na úkor budúcnosti.“ To však podľa Mikloša zrejme podvodom na voličoch nie je.
Pred desiatimi rokmi sa svet v dôsledku hamižnosti špekulantov ovládajúcich a vyciciavajúcich svetový finančný systém ocitol v globálnej kríze. Zastavenie finančných tokov vytvorilo akútnu hrozbu hlbokej a dlhej recesie. Tento úkaz typický pre štáty, kde prekvitá liberálny kapitalizmus, však podľa Mikloša zrejme tiež nie je podvodom na voličoch.
Americká vláda a centrálna banka (FED) nasledovaná inými vládami a centrálnymi bankami začala do ekonomiky pumpovať peniaze pôvodom z vrecák daňových poplatníkov, aby katastrofu spôsobenú finančnými zloduchmi zažehnala. Mikloš píše, že vládcovia západného sveta na čele s americkým FED-om sa rozhodli túto globálnu krízu riešiť „takým spôsobom, ktorý s veľkou pravdepodobnosťou zarába na ešte väčší problém“. To však podľa pána Mikloša dozaista tiež nie je podvodom na voličoch.
„Centrálne banky znížili svoje úroky až na nulu alebo dokonca do záporu, keďže ani to však nestačilo, FED a neskôr aj ECB prišli s kvantitatívnym uvoľňovaním, čo v zásade znamená dodávanie dodatočných peňazí na trh cez nákup aktív (najmä štátnych dlhopisov a iných cenných papierov),“ píše Mikloš. Zabudol napísať, že tieto virtuálne peniaze v skutočnosti neexistujú, sú iba pochybnými zmenkami na budúcu prosperitu. A toto takmer určite podľa pána Mikloša tiež nie je podvodom na voličoch.
„Program kvantitatívneho uvoľňovania sa podobá na pilulku, ktorá krátkodobo odstraňuje bolesť, dlhodobo však chorobu ešte zhoršuje,“ píše Mikloš. „Hlavným argumentom pokračovania v programe kvantitatívneho uvoľňovania aj po odstránení akútnej hrozby bolo, že to podporí rast ekonomiky. Nepodporilo.“ Omnoho väčší efekt ako na rast ekonomiky mali tieto peniaze na rast cien aktív, najmä nehnuteľností, akcií a dlhopisov. Inými slovami, čo stratilo hodnotu, bola cena práce, teda obyčajní ľudia opäť schudobneli. Aj Mikloš priznáva, že „kvantitatívne uvoľňovanie zvýhodňuje bohatých oproti chudobným, starých oproti mladým (najmä cez rastúcu cenu nehnuteľností), veľkých voči malým, finančné organizácie voči nefinančným, dlžníkov voči sporiteľom, nezodpovedných politikov a populistov voči zodpovedným.“ Ale ani toto podľa pána Mikloša akiste nie je podvodom na voličoch.
Zato podvodom na voličoch sú podľa pána Mikloša všetky ostatné možnosti ako riešiť fungovanie spoločnosti a ekonomiky. Nuž, ostáva nám len si želať, aby voliči na Slovensku, ale aj na Ukrajine, v USA a ďalších krajinách mali v čase volieb dosť zdravého rozumu, aby sa nenechali opäť podviesť.
Ivan Lehotský
