Nezabudnime: mier na Ukrajine bol možný

Tento týždeň opäť Západ (G7) zopakoval, že bude Ukrajinu vojensky a materiálne podporovať, “ako dlho bude treba”. Pri tejto príležitosti sa oplatí pripomenúť si, ako sa šance na mier rozplynuli v kľúčový okamih niekoľko dní po invázii. Vtedajší izraelský premiér Naftali Bennett pripravil dohodu o prímerí a možno dokonca mieri, s ktorou predbežne súhlasil Kyjev aj Moskva. To isté dosiahli vyjednávači oboch krajín.

Aj na ukrajinskej strane vtedy pochopili, že je pred nimi reálna vojna, zároveň ale Rusi videli, že vojensky to ani pre nich nebude jednoduché. Rýchlo opustili aj podmienku zmeny režimu a hľadali nejaké schodné riešenie. Podľa Bennetovho svedectva celé úsilie potom stopli západné krajiny, ktoré si želali, aby vojna pokračovala. V Kyjeve tiež tajná služba zastrelila jedného z ich vlastných vládnych vyjednávačov o mieri. A bolo po snahe konflikt skončiť vtedy, keď sa ešte dalo.

To je totiž na takýchto situáciách to najhoršie: ak aj existuje šanca, ale väčšina hráčov ostáva pasívna (európske krajiny, OSN – nikto aktívne netlačil na mierové riešenie) a kľúčoví si presadia svoje. Konflikt sa potom rýchlo dostal do takej podoby, že ťažko jednej alebo druhej strane ustúpiť, lebo bude vyzerať ako porazená.

Bennett bol v zime po tom, ako svoje spomienky zverejnil, nútený rýchlo veci “korigovať” po tom, ako sa okolo toho spustila komunikačná búrka. A tak “sa opravil” v predošlom vyjadrení, že nepristúpiť na mier bolo chybou, aj v tom, že úsilie zablokovali USA s Britániou. V protiklade s jeho otvoreným interview niekoľko hodín predtým povedal, že deal v skutočnosti nebol až taký pravdepodobný. Ale aj tak to celé nesedí do typického propagandistického obrazu. Najmä nezmyslu o tom, ako Moskva zúrivo chce obsadzovať cudzie územia. Vo vyjednávaniach totiž proste ruská vláda žiadala bezpečnostné záruky, plus záruky pre Donbas. A takmer ich dostala. 

Potom bolo ale Kyjevu povedané, aby bojoval.