Meteorológovia vydali pre západné okresy výstrahy tretieho stupňa pred teplom

Tretí stupeň výstrahy trvá od 13.00 h do 18.00 h v celom Bratislavskom kraji i okresoch Senica, Skalica, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Teploty tam miestami môžu dosahovať až 38 stupňov Celzia. Vo zvyšných častiach Slovenska s výnimkou viacerých okresov v Žilinskom a Prešovskom kraji platia od poobedia do večera výstrahy druhého a prvého stupňa.

SHMÚ avizuje výstrahy pred teplom aj na piatok (31. 7.) a sobotu (1. 8.), a to pre celé Slovensko.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou. „Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku. Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov. Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia silnú slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc.

Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov.

ÚVZ: V horúčavách netreba podceniť riziko úpalu a úžehu

V horúčavách netreba podceniť riziko úpalu a úžehu. Rizikovými skupinami sú najmä deti a starší ľudia, osoby s chronickými ochoreniami, športovci a pracovníci vo vonkajšom prostredí, ďalej ľudia s nadváhou či nedostatočným príjmom tekutín. Poukázal na to Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

„Úpal je prehriatie organizmu, ktoré vzniká aj bez priameho slnečného žiarenia. Úžeh je prehriatie organizmu vplyvom slnečného žiarenia. Prejavujú sa bolesťami hlavy, nevoľnosťou, mdlobami až závratmi, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom, zvýšenou telesnou teplotou a zvracaním. Môžu sa tiež vyskytnúť podráždenosť, zmätenosť až halucinácie,“ ozrejmili odborníci.

Osobu s príznakmi úpalu alebo úžehu treba premiestniť do chladného prostredia a uložiť do stabilizovanej polohy. „Zbavte ho nepotrebného oblečenia vrátane obuvi a ponožiek. Postupne ho ochladzujte, najlepšie obkladmi, nie sprchou alebo kúpeľom. Tekutiny mu podávajte po malých množstvách, najlepšie lyžičkou. Väčšie množstvo vody naraz sa neodporúča,“ pripomenuli odborníci. Pri zhoršení stavu treba podľa nich privolať pomoc, a to na linke 155 alebo 112.

„Letné oblečenie by malo byť ľahké, vzdušné, voľnejšieho strihu, skôr svetlých farieb a z prírodných materiálov. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože bránia odparovaniu potu. Pozor na zvýšenú fyzickú námahu. Počas trvania vysokých vonkajších teplôt si robievajte časté prestávky v tieni a v čase medzi 10. až 16. hodinou obmedzte pobyt vonku a nezdržiavajte sa na slnku. Ak je to možné, fyzicky náročnú aktivitu si v tomto období plánujte na skoré ranné hodiny, ideálne do siedmej ráno,“ vysvetlila hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová. Netreba zabúdať ani na pravidelný pitný režim, nosenie prikrývky hlavy a slnečných okuliarov či používanie ochranných kozmetických výrobkov s vysokým ochranným faktorom proti UV žiareniu.