Menia sa odporúčania pri záchrane života. Najprv treba volať, potom resuscitovať

Ak nájdeme človeka v bezvedomí, máme okamžite volať na číslo tiesňovej linky 155 alebo 112. „Dýchanie sa kontroluje až počas hovoru s operátorom, ktorý pomôže rozpoznať náhle zastavenie dýchania a krvného obehu a pomôže záchrancovi s poskytnutím prvej pomoci krok za krokom,“ vysvetlila SRR v tlačovej správe.

Európska resuscitačná rada aktualizuje svoje odporúčania každých päť rokov na základe najnovších vedeckých poznatkov, ktoré posudzujú odborníci z celého sveta. Odporúčania určujú postup pre laikov, operátorov tiesňovej linky aj zdravotníckych pracovníkov a podľa nich sa v Európe vrátane Slovenska učia kurzy prvej pomoci a resuscitácie.

Pre laickú verejnosť je najdôležitejšia zmena v poradí prvých krokov. Pri nájdení človeka v bezvedomí sa volá okamžite číslo 155 alebo 112. Laik už nemusí pred zavolaním sám rozhodnúť, či človek dýcha normálne. Dýchanie sa kontroluje počas hovoru s operátorom. Keď svedok resuscituje podľa pokynov operátora 155, človek so zastaveným obehom má podľa SRR o dve tretiny vyššiu šancu na prežitie, ako pri resuscitácii bez pokynov. Šanca, že prežije a vráti sa do bežného života bez vážneho poškodenia mozgu, je dokonca viac ako dvojnásobná.

„Práve nesprávne posúdenie dýchania je podľa Európskej resuscitačnej rady jednou z najväčších prekážok záchrany. Pri zastavení obehu má lapavé alebo chrčivé dýchanie približne 30 až 60 percent ľudí. Svedkovia ho často považujú za známku života a pomoc preto zavolajú neskoro,“ zdôraznila SRR.

V Európe prežije zastavenie dýchania a krvného obehu mimo nemocnice v priemere len 7,5 percenta ľudí – viac ako 92 zo 100 teda zomrie. Bez zásahu svedka je prežitie nemožné, no keď svedok začne pomáhať, prežije približne 15 percent ľudí, teda dvojnásobok priemeru. SRR vysvetlila, že každá minúta bez defibrilácie znižuje šancu na prežitie približne o 10 percent. Sedem z desiatich zastavení dýchania a krvného obehu nastane doma, takže záchranca najčastejšie pomáha svojim blízkym. Prežitie sa medzi krajinami Európy výrazne líši – od 3 do 35 percent. Rozhoduje najmä to, či svedok tejto udalosti začne pomáhať.

Ako veľmi rozhoduje čas pri náhlom zastavení obehu, ukazujú aj údaje z celého Slovenska. Od januára do septembra 2026 zasahovali posádky záchrannej zdravotnej služby vo všetkých krajoch pri 2 825 prípadoch, keď bola potrebná kardiopulmonálna resuscitácia (KPR). V 786 prípadoch pacient KPR prežil, avšak v 2 039 prípadoch pacient, žiaľ, zomrel. „Aj tieto údaje pripomínajú, aké dôležité sú prvé minúty po náhlom zastavení obehu. Včasná a správne poskytnutá KPR ešte pred príchodom záchrannej zdravotnej služby môže výrazne zvýšiť šancu človeka na prežitie,“ uviedla SRR.

Mnohí ľudia nechcú poskytnúť pomoc, pretože sa boja, že ublížia. Odporúčania Európskej resuscitačnej rady však uvádzajú, že riziko ujmy aj pre človeka, ktorý zastavenie obehu nemá, je nízke v porovnaní s rizikom, ktoré prináša oneskorená resuscitácia pre toho, kto zastavenie obehu má.

Automatický externý defibrilátor (AED) môže použiť každý aj bez školenia. Prístroj sám naviguje záchrancu pri poskytovaní pomoci a vyhodnotí, či je potrebný výboj.

„Na záchranu života netreba zdravotnícke vzdelanie ani špeciálne vybavenie. Stačia dve ruky a telefón. Netreba čakať, kým to budeme potrebovať. Na Slovensku je veľa možností, ako absolvovať základné kurzy prvej pomoci a základnej resuscitácie. Organizujú ich viacerá záchranné zložky a Slovenský Červený kríž,“ informoval predseda a zakladateľ SRR Jozef Kőppl.

Dodal, že samotná technika kardiopulmonálnej resuscitácie sa nemení. Stále platí 30 stlačení hrudníka a 2 záchranné vdychy, hĺbka stlačení 5 až 6 cm a tempo 100 až 120 stlačení za minútu. „Pri deťoch a utopení sa začína piatimi úvodnými vdychmi a laik následne pokračuje podľa pokynov operátora. Ak človek leží na posteli a nie je potrebné ho presunúť na zem, KPR je možné vykonávať priamo na posteli. Kompresie však môžu vyžadovať väčšie úsilie,“ uzavrel Kőppl