Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Igor Melicher sa v príspevku venuje piatim udalostiam posledných dní, ktoré sa odohrali v európskej ale aj svetovej politike.

Rada Európy a Maďarsko

Európska komisia vyzvala maďarskú vládu premiéra Viktora Orbána, aby stiahla svoj návrh zákona o transparentnosti. Varovala, že ak by bola legislatíva prijatá v jej súčasnej podobe, predstavovala by vážne porušenie zásad a legislatívy EÚ. Zavedenie novej legislatívy by prinieslo prísne pravidlá pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia, ktoré sa považujú za riziko pre suverenitu Maďarska, píše agentúra DPA.

Aj pozorovatelia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy  požiadali Maďarsko, aby stiahlo návrh zákona o transparentnosti financovania zo zahraničia, zákon „O transparentnosti vo verejnom živote“.

Rada Európy vo svojom stanovisku tvrdí, že by tento zákon mohol ohroziť existenciu a fungovanie “nezávislých” médií a občianskej spoločnosti.

„Aj na Slovensku máme skúsenosti s progresívnym odporom voči zákonu, ktorý by demaskoval financovanie mimovládnych organizácií. Dokonca sa proti transparentnosti financovania mimovládnych organizácií konali v Bratislave aj protesty, ktoré organizovali lokálni politici Progresívneho Slovenska,“ pripomenul v tomto bode Melicher.

Podľa štátneho tajomníka rezortu obrany sa niet čomu diviť : „Progresívne kruhy by bez pofidérne financovaných mimovládok stratili svoj výtlak a prišli by aj o liaheň budúcich politikov.“

Za to isté dnes podľa všetkého kritizuje Rada Európy aj Maďarsko. Pritom podľa Melichera nejde o žiadne nezávislé médiá alebo občiansku spoločnosť, ide len o „sťaženie hmlistého financovania nikým nevolených progresívnych buniek.“

Maďarsko zahájilo vystúpenie z ICC

Maďarsko 20. mája schválilo svoje vystúpenie z Medzinárodného trestného súdu. Za návrh hlasovalo 134 poslancov, 37 bolo proti a sedem zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Odstúpenie krajiny od štatútu ICC nadobúda účinnosť rok po doručení formálneho oznámenia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

„To je presne ten súd, ktorý uvalil zatykač na prezidenta Ruskej federácie V. Putina, čím znemožnil jeho prítomnosť v západných štátoch a jeho účasť na možných mierových rokovaniach,“ uvádza Melicher.

Štátny tajomník konštatuje, že Maďarsko už dlhšiu dobu vystupuje proti vojne a stavia sa do polohy mierotvorcu. Podľa Melichera možno práve vystúpením z Medzinárodného trestného súdu vysielajú Maďari signál, že sú pripravení viesť mierové rokovania na svojom území.

Rusko a štáty Východu

Rusko sa opätovne snaží spájať štáty Východu. Minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov totiž  navrhol usporiadanie stretnutia ministrov vo formáte 3+3, ktoré by prebiehalo v Arménsku a Azerbajdžane, píše Melicher.

„Aj po rozpade paktu Varšavskej zmluvy udržiava Rusko pri živote bezpečnostnú Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, do ktorej stále patrí šesť štátov, medzi nimi aj Arménsko, ktoré nedávno deklarovalo, že medzi ním a Ruskom sú podpísané zmluvy, ktoré stále platia,“ uvádza.

Formát rokovania ministrov by mal pozostávať zo zástupcov Arménska, Azerbajdžanu, Ruska, Turecka, Iránu a Gruzínska. Melicher priblížil, že jeho cieľom má byť dosiahnutie dlhodobého mieru, bezpečnosti a rozvoj ekonomickej a obchodnej spolupráce v regióne južného Kaukazu.

„V prostredí Európskej únie často robíme tú chybu, že neberieme dostatočne vážne to, čo sa deje za našimi hranicami. Na štáty na východ a juh od nás pozeráme ako kedysi Rimania na Barbarov… Problém však je, že kým sa my v EÚ často strácame vo svojej povýšenosti a vlastnej sebestrednosti, tak štáty mimo náš civilizačný okruh pracujú na prehĺbení spolupráce a častokrát nám aj ekonomicky či technologicky utekajú,“ vyjadril sa Melicher.

Sankcie a protestné nóty nie sú podľa jeho názoru spôsobom, akým by mala Európa pristupovať k okolitému svetu. Riešenie vidí vo vlastnom posilnení, uzavretí svojich vonkajších hraníc a akceptovaní sveta takého, aký je – konkurenčného.“ Sveta, kde sa nám neoplatí vyplakávať a obviňovať všetkých naokolo, ale kde sa musíme nažiť byť najlepší z najlepších,“ dodal.

Pistoriusova kritika Trumpa

Minister obrany Nemecka Boris Pistorius kritizoval amerického prezidenta Donalda Trumpa kvôli rokovaniam s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, Trumpove očakávania voči prezidentovi Putinovi označil za „prehnané“.

Pistorius skritizoval Trumpa, že neodhadol svoju vyjednávaciu pozíciu voči Putinovi a nerokoval tak, ako by mal. Podľa neho Trump nesprávne odhadol svoj vplyv, keď sa po telefonáte medzi lídrami nepodarilo dosiahnuť žiaden pokrok v mierových rokovaniach o Ukrajine.

Nemecký minister následne uviedol, že Putin sa nedá presvedčiť diskusiou a kritike podrobil aj odmietavý postoj pre členstvo Ukrajiny v NATO.

Melicher píše, že rešpektuje suverenitu štátov a ich postoje. Nemôže však súhlasiť s tým, že pre riešenie konfliktu nie je diskusia správnou cestou. „Čo iné potom zostáva, len ďalšie násilie a krviprelievanie?,“ zamýšľa sa-

Snažiť sa o diplomaciu a dosiahnutie mieru musí byť hlavnou úlohou každého štátu v civilizovanej Európe, myslí si Melicher a dodáva, že práve Európa má najviac skúsenosti s hrôzami vojny.

Rovnako cestu k mieru nevidí ani v členstve Ukrajiny v NATO. „Takéto členstvo by neznamenalo mier v Európe, ale len eskaláciu konfliktu do rozmerov, ktoré si Európe dnes už možno ani nevieme predstaviť,“ dodal.

„Frajer na záver“

Americký prezident Donald Trump 2oznámil plány na výstavbu protiraketového štítu,  takzvaného “Golden Dome”, za 175 miliárd dolárov.

Tento protiraketový štít je inšpirovaný izraelským systémom Iron Dome, bude však oveľa väčší a mal by chrániť USA pred hypersonickými a jadrovými útokmi. Na jeho výstavbe sa má podieľať významná americká zbrojárska firma Lockhead Martin a spoločnosť miliardára Elona Muska SpaceX, priblížil Melicher. Jeho výstavba bude dokončená do konca Trumpovho funkčného obdobia, t. j. do troch rokov.

Melicher konštatuje, že svet sa definitívne mení. „Pre toho, kto pozná históriu to vyzerá tak, akoby sme sa vracali späť do 19 storočia pred obdobie dvoch svetových vojen,“ uviedol.

„Štáty začínajú hrať samé za seba, opevňovať sa a uzatvárať separátne spojenectvá. Veľké bezpečnostné aliancie sú vystavené kritickým otázkam o dôveryhodnosti a pokles dôvery je viditeľný aj u kedysi najbližších spojencov,“ pokračuje Melicher.

Dodáva, že nevie s istotou predpovedať, čo sa vo svete môže udiať v budúcich rokoch. „Nemám čarovnú guľu… Veľmi si však želám, aby sa svet vyhol ďalším zbytočným konfliktom a vojnám,“ vyjadril sa v závere.

Prečítajte si tiež:

• Bývalý minister o Donaldovi Trumpovi: „Nevie vyjednávať“
• „Táto vojna bude trvať dlhšie, ako si všetci želáme alebo vieme predstaviť“