„Aj udalosti ostatného týždňa ukázali, že časť slovenských masmédií vie byť v niektorých okamihoch čisto propagandistická,“ napísal v úvode svojho príspevku Juraj Draxler.

Draxler uviedol, že hlavným problémom by pre nás nemalo byť to, že médiá sú protivládne – hoci je to niekedy svojou manipulatívnosťou otravné. „Problém je, čo médiá robia so spoločnosťou ako takou,“ dodal.

Podľa jeho slov média podávajú manipulatívne témy, skupiny, samozvaných odborníkov, spoločností a štatistík tak, ako sa im práve hodí. „Aj preto hovorím, že médiá by mal dostať pod kontrolu štát, nie vláda. V prospech celku,“ napísal.

K dispozícii sú tri hlavné nástroje

Tým prvým je podľa Draxlera nasadiť profesionálne riadenie na verejnoprávne médiá (teda to, čo je dnes RTVS a TASR). „Tu mám osobne aj najväčšie obavy. Ak to celé prebehne tak, že tieto médiá dostane exkluzívne do vienka SNS, ako súčasť rezortu kultúry, nemusí to dopadnúť najlepšie,“ odôvodnil.

„Ovládnutie médií silovým spôsobom, ako to oznamuje Andrej Danko, sa vypomstí dokonca aj z čisto úzko politického hľadiska. Asi tak, ako keď počas vlády HZDS aj relatívne provládnej časti obyvateľstva začínala liezť na nervy vtedajšia televízia, ovládnutá jednoducho “na hulváta,“ uviedol a dodal : „Bolo to nedôveryhodné a navyše nie veľmi pozerateľné.“

Podľa Draxlerovho názoru, ak by sa podarilo z existujúcich verejnoprávnych telies vyrobiť súbor informačne bohatých médií s kreatívnym obsahom, spoločnosti by to mimoriadne pomohlo.

Tvrdí, že spoločnosť je dnes presýtená bulvárom na jednej strane a aktivistickými médiami na strane druhej.

„Štát má na to všetky páky. Z dnešnej RTVS sa dá spraviť multimediálna štruktúra, s bohatým online obsahom, lepšie kreovanou televíziou aj rozhlasom,“ uviedol. Dodal, že takáto RTVS by opäť zaujala pozíciu, keď jej nevedeli konkurovať nedôveryhodné komerčné médiá.

„Len si to vyžaduje namiesto vyplakávania o nepriateľských médiách dosť práce. A to môže byť problém,“ uviedol.

Druhým nástrojom je Rada pre mediálne služby. „ Treba jej zmeniť štatút tak, aby v nej mohlo pôsobiť dosť externých profesionálov a aby mohla v oprávnených prípadoch aj naozaj bolestivo médiá za prehrešky trestať,“ uviedol a dodal, že to všetko však treba podporiť profesionálnou analytickou prácou. „ Slovensko už dávno potrebuje napríklad komplexnú správu o stave médií, ktorá by celej scéne nastavila zrkadlo.“

Posledným nástrojom, a zároveň najjednoduchším na použitie, ktorý má vláda k dispozícii, je reklama.  „Vláda vie ovplyvniť mediálny trh -reguláciou reklamy rôznych sektorov, napríklad finančných inštitúcií,“ ozrejmil.

Kontrola štátu, nie vlády

To, že je možné mediálnu scénu radikálne zmeniť doslova za pár rokov, ukazuje susedné Maďarsko. Uviedol. že maďarská vláda okrem iného vykúpila časť médií do nekomerčnej nadácie. „Osobne nie som zástanca toho, aby sa išlo až takýmto extrémnym spôsobom ,ale výhovorky, že štát nevie, čo s médiami, naozaj nemôžu platiť dlhodobo,“ dodal .

Najšťastnejším riešením by bolo všetko nechať len na súkromných vlastníkov – domácich a českých. Podľa jeho slov to nie je veľký problém pri bulvári, ale nebolo by šťastné takto nechať komplet vykúpiť iné médiá a dostať sa z jednej nie najlepšej situácie do inej.

„Takisto treba varovať pred ilúziou, že mediálny priestor sa dá celý uzavrieť jednoduchými silovými riešeniami. To isté, na čo sa spolieha časť dnešných vládnych politikov vie urobiť aj druhá strana: zintenzívnia digitálne aktivity, vrátane odklonov od tradičných žurnalistických formátov,“ pokračoval.

„Najbližších desať rokov určite nebudeme mať nič, čo by sa približovalo kvalite Českej televízie za zlatých časov generálneho riaditeľa Janečka,“ uviedol . Vysvetlil, že pána Janečku v Čechách nechutne odstavili, keď sa liečil z rakoviny a televíziu začali ničiť pod novým, bulvárnym riaditeľom, hoci si aj tak zachovala určité kvality.

Z toho, čo máme v krajine dispozícii je ťažké vyrobiť produkčné tímy, ktoré by vedeli robiť zábavné šou, dokumentárne filmy a do toho ešte aj seriály a filmy aspoň vzdialene v štýle BBC.

„Ale to neznamená, že by sa krok po kroku nedali robiť zmeny, z ktorých by nakoniec postupne rástlo relatívne slušné domáce médium, napríklad televízna časť: lepšia koncepcia a manažment spravodajstva, výmena šialene zlých moderátorov napr. politických diskusných relácií, viac pozornosti kvalite publicistiky. Dá sa to,“ napísal.

V prospech celku

Dodal, že podľa jeho názoru napriek propagandickosti aj dnešné slovenské médiá vedia v mnohom ukazovať známky slušnej kvality. „Sú veľmi dobré v technických riešeniach (digitálne riešenia, televízna scénografia a práca s kamerami..), takisto aj mnohí aktivisticky nezrelí redaktori vedia na druhej strane celkom slušne písať aj spracúvať informácie. V časti domácich médií sa jednoducho dá nájsť pomerne dosť profesionálnej kvality – len s ňou treba pracovať. A ponúkať novinárom šancu na to, aby si robili prácu dobre a boli za ňu aj dobre platení.“ dodal.

„Koniec-koncov, ani tých v aktivistických médiách nie všetkých baví byť obklopený toľkými neurózami,“ zhodnotil.

Na záver uviedol : „Na zvládnutie médií treba dve veci: odvahu ísť aj do tvrdých riešení, ale zároveň víziu, kam sa dá postupne dostať, ak sa zmena bude robiť aspoň trochu inteligentne.“