Matúš Šutaj Eštok

NAJČÍTANEJŠIE










.

Matúš Šutaj Eštok – predseda strany HLAS-SD a minister vnútra

Vo štvrtej vláde Roberta Fica sa do kresla ministra vnútra posadil Matúš Šutaj Eštok, súčasný líder strany HLAS-SD. Prinášame Vám jeho životopis

Matúš Šutaj Eštok
Na snímke minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok / Foto: TASR-Dano Veselský
❚❚
.

Mgr. Matúš Šutaj Eštok  sa narodil 4. februára 1987 v Michalovciach a pochádza z obce Budkovce. Je právnik a politik. V článku sa dočítate o jeho politickej ceste až do ministerského kresla.

Po skončení základnej školy Šutaj Eštok študoval na Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach. Následne, v roku 2011, ukončil magisterské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.  Na Univerzite pôsobil aj naďalej – od roku 2012 bol právnikom na rektoráte.

 

2012 a začiatky politickej kariéry

Medzi rokmi 2012 – 2014 pôsobil v Správe štátnych hmotných rezerv ako právnik. V rokoch 2014 až 2016 pôsobil na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky –  konkrétne bol riaditeľom odboru vnútornej správy, referuje denník SME.

Ako poradca podpredsedu vlády v tretej vláde Roberta Fica figuroval  v roku 2016, konkrétne v Kancelárii podpredsedu vlád pre investície.

.

Ako generálny tajomník služobného úradu na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu pôsobil medzi rokmi 2016 až 2018 .

Od septembra 2018 do roku 2020 bol vedúci Úradu vlády SR.

V roku 2020 kandidoval za stranu SMER-SD z 10 miesta, bol zvolený za poslanca NR SR.

V novembri 2020 podporil Petra Pellegriniho pri založení strany Hlas-SD.

V parlamentných voľbách v roku 2023 bol opäť zvolený do parlamentu – svoju podporu mu vyjadrilo 27 093 voličov.

.

Za ministra vnútra Slovenskej republiky bol vymenovaný 25. októbra 2023 vo štvrtej vláde Roberta Fica.

Následne urobil rozsiahle organizačné zmeny v Policajnom zbore SR – odvolal vtedajšieho prezidenta Štefana Hamrana a preradil ho na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Poprade. Nástupcom prezidenta PZ bol plk. Rastislav Polakovič. Neskôr dočasne za nástupcu prezidenta PZ vymenoval plk. Ľubomíra Soláka.

Šutaj Eštok po svojom nástupe tiež zrušil funkcie prvého viceprezidenta a viceprezidenta polície a zriadil novú pozíciu viceprezidenta pre migráciu.

Hlasovanie o nedôvere

Šutaj Eštok rovnako čelil hlasovaniu o nedôvere. V NR SR hlasovanie prebehlo 22. novembra 2023 – bolo však neúspešné, nedôveru mu prejavilo len 61 zo 136 prítomných poslancov. Hlasovanie iniciovali opozičné strany na čele s Progresívnym Slovenskom, ďalej KDH, SaS,  Hnutie Slovensko (tzv. Matovičovci), Za ľudí, Kresťanská únia.  Opozičné strany tvrdili,  že minister porušil zákon tým, keď nekomunikoval s úradom na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti pri rozhodnutí o postavení vyšetrovateľov mimo služby, pričom títo mali status chráneného oznamovateľa.

Strany tiež kritizovali opatrenia ministra vnútra na slovensko-maďarských hraniciach.

.

Začiatkom júna 2024 bol Matúš Šutaj Eštok vymenovaný ako predseda strany HLAS – SD.  Nahradil tak zakladateľa strany Petra Pellegriniho, ktorý sa po zvolení za prezidenta Slovenskej republiky vzdal predsedníctva  v strane.

 

Čurillovci

Pre úplnosť článku by sme mali spomenúť aj súdny spor so skupinou vyšetrovateľov, tzv. Čurillovcami.

V skratke: Začalo to tým, že Šutaj Eštok na sociálnej sieti prirovnal policajtov okolo Jána Čurillu k vrahovi Mikulášovi Černákovi. To neostalo bez odozvy – policajti na neho podali trestné oznámenie. Šutaj Eštok si neprevzal elektronickú poštu a nereagoval na výzvy súdu. Dokonca, po  vydaní rozsudku nevyužil ani možnosť podať opravný prostriedok, súdny spor teda prehral a rozsudok sa v novembri 2025 stal právoplatným.

Šutaj Eštok musel každému zo šiestich policajtov zaplatiť 15 000 eur (dokopy  90 000€) , a verejne sa im ospravedlniť.  Jeho súkromný účet mu následne zablokoval exekútor.

Matúš Šutaj Eštok do dnešných dní (máj 2026) hrdo zastáva funkciu ministra vnútra SR.

Dodajme tiež, že minister vnútra má s partnerkou Annou Benejovou dve deti.

V tomto článku sme sa venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj ďalší článok Dopravné radarové kamery sú podľa NBÚ významnou kybernetickou hrozbou , v ktorom sa venujeme inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk



.


Požiar lesného porastu pod Popradským plesom sa v noci nerozšíril, situáciu monitorujú

Hasiči aktuálne zasahujú pri požiari lesného porastu vo Vysokých Tatrách. Operačná dôstojníčka Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove…

16. 08. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |
16. 08. 2026 | Z domova | 3 min. čítania |

Korupcia na Ukrajine sa stáva problémom pre Európu

Korupcia na Ukrajine, ktorá ovplyvňuje Zelenského najbližšie okolie, sa stáva problémom pre Európu. Vedenie EÚ pochybuje, že Kyjev bude za…

16. 08. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
16. 08. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

Poľská armáda bude čoskoro najväčšou v Európe

Poľský premiér Donald Tusk počas osláv Dňa armády 15. augusta povedal, že poľská armáda bude „čoskoro najväčšou v Európe“. Informuje…

16. 08. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
16. 08. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Európe hrozí náročná zima, nízke zásoby plynu môžu zvýšiť ceny

Európska únia môže počas nadchádzajúcej zimy čeliť najväčším problémom so zásobovaním energiami od energetickej krízy z rokov 2021 a 2022.…

16. 08. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |
16. 08. 2026 | Zo zahraničia | 2 min. čítania |

Juhokórejska vojna sa môže konečne skončiť

Juhokórejský prezident I Če-mjong navrhol viesť rokovania so Severnou Kóreou, ktoré by vyvrcholili podpísaním konečnej mierovej dohody medzi oboma krajinami.…

16. 08. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |
16. 08. 2026 | Zo zahraničia | 1 min. čítania |

HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov