Môj profil 
Predplatné
Matovič pripomenul, že v roku 2014 získali Andrej Kiska 24,0%; Radoslav Procházka 21,2%; Milan Kňažko 12,9%; Gyula Bárdos 5,1% a Pavol Hrušovský 3,3%. Spoločne títo kandidáti získali podporu 66,5% hlasov.
V porovnaní s tým v prvom kole terajších prezidentských volieb získali: Zuzana Čaputová 40,6%; František Mikloško 5,7%; Béla Bugár 3,1%; čo je spolu 49,4% hlasov.
“V týchto voľbách dramaticky ubudli voliči demokratických kandidátov, a to som za demokrata započítal zradcu Bugára!” Upozornil v pondelok na sociálnej sieti Igor Matovič, ktorý už ani (eurokomisára) Maroša Šefčoviča nepovažuje za demokratického kandidáta.
“Ak v opojení z výsledku a v snahe vyhrať druhé kolo, zabudneme rozmýšľať nad tým, prečo výrazné množstvo voličov demokratických kandidátov odišlo k antisystému – nič nám to neosoží. Budeme mať síce Zuzanu v prezidentskom paláci, ale žiadna alternatíva 2020 v parlamente a vláde nevznikne. Budíček, priatelia!”
Matovič dodal, že v debate s ľuďmi túto otázku otvorí, odpovedajú akýmsi opovrhnutím v duchu – “Čo ma je po fašistoch a bláznoch!”.
“Hlboko nesúhlasím. Nazývajme Kotlebu fašistom, nazývajme Harabina bláznom – ale boli by sme veľmi nefér a hlúpi takto častovať ich voličov,” upozorňuje Matovič a potrebu hlasov, ktoré aj on v parlamentných voľbách potrebuje.
“Áno, rozmýšľajú inak a my by sme tak nerozmýšľali. Ak to ale myslíme so Slovenskom naozaj dobre, máme mimoriadne dôležitú úlohu – rozprávať sa s nimi a pochopiť ich zmýšľanie a dôvody. Lebo, ak náš nezáujem a opovrhnutie spôsobí ich definitívny prechod do antisystému, uvrhneme Slovensko do správy koalície mafie a antisystému a o dôsledkoch sa nám ešte ani ten najhorší sen nesníval,” myslí si líder OĽaNO.
