Martina Šimkovičová – cesta z moderátorského kresla do politiky

PaedDr. Martina Šimkovičová sa narodila 29. Augusta 1971 v Modre. Medzi rokmi 1977 a 1985 navštevovala Základnú školu Vajanského v Modre. Následne jej kroky smerovali na Gymnázium Karola Štúra, ktoré v roku  1989 ukončila maturitnou skúškou.

1989-1994 navštevovala Pedagogickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Titul PaedDr. na tej istej univerzite obhájila v roku 2015.

Od roku 1998 pracovala ako moderátorka v súkromnej televízii TV Markíza. Najprv moderovala športové spravodajstvo a neskôr sa po boku Patrika Švajdu posunula do hlavných večerných televíznych novín. S prestávkami, vrátane materskej dovolenky, pôsobila v TV Markíza takmer 18 rokov.  Televízia s ňou ukončila pracovný pomer po tom, ako na sociálnej sieti zdieľala príspevky namierené proti utečencom. Odvtedy je Šimkovičová kritizovaná za „homofóbne názory“, „proruskú propagandu“ a podľa viacerých médií sa stala „tvárou slovenskej dezinformačnej scény“. Nebála sa tiež vyjadriť názor na LGBT agendu a podobné chúlostivé témy.

Spolu s Petrom Kotlárom stála za založením internetovej televízie TV Slovan, spoluprácu ukončili v roku 2023.

Napriek tomu je však držiteľkou cien OTO- Osobnosť televíznej obrazovky – za moderovanie športu a spravodajstva.

Z moderátorského kresla do politiky

V roku 2015, keď so Šimkovičovou TV Markíza ukončila pracovný pomer, sa rozhodla angažovať v politike. Pridala sa k strane Sme rodina Borisa Kollára, na kandidátke strany mala čestné tretie miesto, z ktorého získala bezmála 23-tisíc preferenčných hlasov vo voľbách v roku 2016.  Stala sa poslankyňou NR SR, avšak, keďže nie vždy hlasovala po vôli straníckeho lídra, Kollár ju zo strany za krátko vylúčil.

Ako nezaradená poslankyňa pôsobila takmer 4 roky. Svojím hlasovaním však podporovala najmä strany SMER-SD, Most-Híd a SNS.

V roku 2019 mala ambície presadiť sa v Európskom parlamente, kandidovala ako líderka strany Starostovia a nezávislí kandidáti, avšak neuspela.

V parlamentných voľbách v roku 2020 kandidovala za stranu Hlas ľudu – strana však zažila prepadák, skončila na poslednom mieste, pričom získala len necelých 1 900 hlasov, z toho niečo vyše 800 bolo za Šimkovičovú. Spomeňme, že stranu Hlas Ľudu, založenú Petrom Marčekom, v roku 2021 prevzali Milan Uhrík a Milan Mazurek a premenili ju na dnešné Hnutie Republika.

V roku 2023 Šimkovičová kandidovala opäť – tentokrát na kandidátke SNS, pričom 27 615 voličov ju svojimi hlasmi posunulo do parlamentu a napokon aj do kresla ministerky kultúry.

Nominácia bývalej moderátorky na post šéfky rezortu kultúry bola  jedným z najväčších prekvapení. Šéfovi SNS Andrejovi Dankovi sa toto „prekvapenie“ darilo držať v tajnosti až do posledných chvíľ. Totiž, ako o novom ministrovi sa spočiatku špekulovalo o Tomášovi Tarabovi, ktorý dnes vedie rezort životného prostredia.

Od svojho nástupu do funkcie je Šimkovičová pravidelne kritizovaná (opozíciou a jej spriaznenými médiami) za riadenie rezortu kultúry, dokonca si vyslúžila prezývku „ministerka nekultúry“. Niektorí tiež tvrdia, že jej kroky riadi  generálny tajomník služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala.

Online petíciu za jej odvolanie podpísalo takmer 190 000 ľudí, čo je viac, ako strana SNS, za ktorú kandidovala, získala vo voľbách. Dodajme, že ministerka podala trestné oznámenie pre podozrenie, že výzva na petíciu bola zmanipulovaná a podpisy falošné.