Martin Dubéci – cez niekoľko politických neúspechov až k podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky

Martin Dubéci, MSc sa narodil 26. augusta 1986 v Košiciach. V susednej Českej republike v rokoch 2006 – 2009 absolvoval bakalárske štúdium na Masarykovej univerzite v Brne, konkrétne na Fakulte sociálnych vied. Ako hosťujúci študent v odbore Politické vedy pôsobil v rokoch 2009 – 2010 na Univerzite v Kodani (Københavns Universitet). Magisterské štúdium následne absolvoval vo Veľkej Británii – titul MSc v odbore Globálna politika získal na London School of Economics and Political Science (2010 – 2011).

Od Sieti, cez OĽaNO a Most-Híd až k Progresívnemu Slovensku

Politike sa venoval aj vo svojej kariére. Po skončení vysokej školy pôsobil ako poradca (2012 – 2013) podpredsedníčky NR SR Eriky Jurinovej, jednej zo zakladateliek strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO).

V roku 2013 sa stal asistentom vtedajšieho poslanca Radoslava Procházku (strana Sieť).  Procházka mal však aj prezidentské ambície – v roku 2014 kandidoval v prezidentských voľbách ako „občiansky kandidát“, a s tým sa spája vznik Dubéciho neslávne známej prezývky „igelitkový Martin“.  Prezývka je spojená s kauzou netransparentného financovania prezidentskej volebnej kampane Radoslava Procházku z čiernych peňazí.

Dubéci ako šéf Procházkovej predvolebnej kampane zodpovedal za jej financovanie. 10 000€ v rámci kampane malo smerovať na volebnú inzerciu – podľa zistení však malo ísť o podstatne vyššiu sumu.  (Voľby v roku 2014 vyhral v druhom kole Andrej Kiska.)

V roku 2015 Dubéci ukončil svoje pôsobenie v Procházkovej strane Sieť. V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v roku 2016 kandidoval  ako nestranník na kandidátke Most-Híd. Poslancom sa však nestal – získal len necelé 3% zo všetkých preferenčných hlasov strany Most-Híd (2,94%, 4996 voličov).

Následne sa pripojil ku koalícii strán PS/SPOLU. Vo voľbách v roku 2020 sa do parlamentu opäť nedostal – jednak získal len 4138 hlasov, koalícia PS/SPOLU však získala len 6,96% hlasov a teda nesplnila 7% kvórum pre vstup do parlamentu.

Stál aj pri vzniku Progresívneho Slovenska a ako sekretár pracoval na jeho premene z občianskeho združenia na politické hnutie.

Do roku 2022 pôsobil ako generálny manažér kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik v Košiciach. Ide o kultúrno-sociálne centrum pre výstavné a rezidenčné aktivity a rôzne divadelné, tanečné, hudobné či multimediálne produkcie. Jeho súčasťou je divadelná a kino sála, výstavné, diskusné a koncertné priestory, hudobné vydavateľstvo a kaviareň. Nachádza sa v objekte bývalej erárnej tabakovej továrne na Gorkého ulici v Košiciach.

Ale naspäť k politike: V predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 získal 6647 preferenčných hlasov a stal sa tak poslancom NR SR za opozičnú stranu Progresívne Slovensko (strana získala celkom 17,96% hlasov).

V októbri 2024, na prvom zasadnutí poslaneckého klubu PS, bol zvolený za jeho predsedu.

V tajnom hlasovaní 28. júla 2025 bol zvolený za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.  O svojom zvolení vtedy povedal: „Myslím si, že je to absolútne štandardné, aby opozícia bola zastúpená vo vedení Národnej rady“ . Na tomto poste pôsobí dodnes.