Marián Gešper: Slovenskú občiansku spoločnosť neformovali súčasní neoliberáli, bez Matice by Slovenská republika neexistovala

Bratislava 29. januára 2024 (HSP/Foto:Facebook)

Návrat k slávnostnému matičnému snemu a 160. výročiu konštituovania Matice slovenskej

Slávnostný Snem Matice slovenskej 21. októbra 2023 v Martine po augustových matičných dňoch symbolicky zvŕšil oslavy založenia Matice slovenskej; zároveň si uctil všetkých zakladateľov, ktorí pred stošesťdesiatimi rokmi  4. augusta 1863 konštituovali Maticu slovenskú. Išlo o mimoriadne osobnosti, ktoré boli nielen odhodlanými národovcami, ale aj jasnozrivými vizionármi slovenskej budúcnosti ‒ Štefana Moysesa, Karola Kuzmányho, Jána Francisciho-Rimavského, Štefana Marka Daxnera, Jozefa Miloslava Hurbana, Jozefa Karola Viktorina, Viliama Paulinyho-Tótha, Štefana Závodníka, Adolfa Dobrianskeho a mnohých ďalších. Matiční delegáti tak ako v roku 1863 zasadali v Turčianskom Svätom Martine, na posvätnej pôde Slovákov, ktorý je centrom slovenskej národnej kultúry a v dávnych dobách aj národnej politiky.

Od založenia najstaršej slovenskej národnej, kultúrnej, vedeckej i vydavateľskej ustanovizne uplynulo šestnásť desaťročí. Čo je stošesťdesiat rokov pre samotné ľudstvo? Iba záblesk v plynutí času. Pre človeka je to neprekonateľná priepasť, ktorú nie je možné premostiť jedným ľudským životom. Pre Maticu slovenskú, alebo inú podobnú inštitúciu v Európe, ide o úctyhodný čas, po ktorom si môže povedať, že prežila mnohé úskalia dejín. Čo predstavuje takáto epocha v živote národa? Pre mnohé národy môže znamenať veľmi mnoho. V prípade slovenského národa značí stošesťdesiat rokov takmer všetko!

Opretí o minulosť

Môžeme byť prioritne zahľadení do budúcnosti (ako nám to permanentne predkladajú ideologické variácie neoliberalizmu), ale rozhodne nie je možné bez následkov nepoznať vlastnú minulosť. Žijeme vo vlastnej Slovenskej republike, ale povedzme si úprimne, veľa nechýbalo a utopili by sme sa na dne histórie, čo bolo osudné iným národom. Na príklady nemusíme chodiť ďaleko. Bratia matičiari Lužickí Srbi, ktorí sa zúčastnili na tohtoročnom V. kongrese matíc a ustanovizní slovanských národov v Martine, by nám mohli o tom mnoho hovoriť. Tento starobylý slovanský národ, žijúci v západoeurópskom štáte, dodnes nemá na svojom vlastnom území autonómiu, nieto vlastnú štátnosť. Nemýľme sa preto ani na okamih! O čo silnejšie je vedomie zodpovednosti dnešnej generácie za nastupujúce slovenské generácie, o to potrebnejšia musí byť jasnosť našich pohľadov (najmä pre mládež) na národné zápasy, víťazstvá i pády, radosti z úspechov a zamyslenia z prehier. Klasické konštatovanie rímskej epochy neúprosne platí: Beda takým, čo myslia len na dnešok, ale nedovidia ďalej, keďže tak sa zriekajú svojej budúcnosti!

V behu času

My Slováci žijeme v nepokojnom srdci matky Európy vyše tisícšesťsto rokov, ak prirátame dejiny našich slovensko-slovanských predkov. Ale väčšina pre slovenský národ najpozitívnejších dejinných prelomov sa odohrala od Memoranda národa slovenského a vzniku Matice slovenskej. Beh historických udalostí od roka 1863, respektíve 1861, v postupnej dynamike úplne pretransformoval slovenskú budúcnosť. Ak pri založení Matice slovenskej delegáti trpko konštatovali, že Slovensko nemá svoju štátnosť, samosprávu, vlastný snem, univerzity, ba ani hranice, dnes je zrejmé, že sme všetky vysnívané ciele dosiahli. Hrdo môžeme konštatovať, že bez Matice i pričinenia jej činovníkov ‒ a to nielen tých, ktorí boli politicky aktívni, ale aj tých, ktorí sa borili na poli kultúry, vedy, vydavateľstva, umenia a osvety ‒ by Slovenská republika, tak ako ju poznáme dnes, pravdepodobne neexistovala.

Výnimočnosť Matice

V čom teda spočíva výnimočnosť Matice slovenskej? Nevšedná je vo svojom neobyčajnom postavení. Je nielen reprezentantkou národnej kultúry, je reprezentantkou aj národnej idey. V rámci osudových mocenských zvratov je aj reprezentantkou a symbolom idey slovenskej slobody. Zároveň presným barometrom ukazujúcim stupeň politickej suverenity i národnej svojbytnosti Slovákov v tom-ktorom historickom období. Aký úprimný vzťah mali vládnuce režimy k slovenskému národu, bolo hneď vidieť na príklade ich vzťahu k samotnej Matici slovenskej ‒ a to od Uhorska cez unitárnu prvú Československú republiku, Slovenský štát, socialistické Československo (od epochy Klementa Gottwalda, Antonína Novotného cez oveľa priaznivejšie obdobie Alexandra Dubčeka po normalizáciu Gustáva Husáka), nezabúdajúc ani na záverečné roky federácie 1990 až 1992. Samostatnou kapitolou boli vlády po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Matica slovenská si skutočne prešla všetkým. Od opakovaných perzekúcii, zrušenia, obnovy, štedrejšej podpory, osláv, účelovej kritiky, poštátňovania, okliešťovania, živorenia či politického trpenia.

Živé a žijúce idey

Nesmieme zabúdať, že v Matici slovenskej sa realizovali idey národného obrodenia a dodnes je žijúcou dedičkou generácií národného obrodenia, a to nielen toho štúrovského. Medzi zakladateľov patrili bernolákovci i predstavitelia druhej vlny generácie Všeslávie. Veľkí proroci Pavol Jozef Šafárik a Ján Kollár sa nedožili založenia Matice slovenskej, ale predpovedali ju písmom i skutkami. Práve pre toto dedičstvo a reprezentáciu týchto ideí zaplatila Matica v uhorskom polofeudálnom režime na vyše štyri desaťročia životom. Fakľu národného a kultúrneho pohybu neúnavne prevzala Živena, Turčianske kasíno, Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, Slovenský spevokol, Muzeálna slovenská spoločnosť… Matica ožila s oslobodením od jarma Uhorska v roku 1919, keď sa konalo obnovujúce valné zhromaždenie. Nešlo len o oživotvorenie, niečo bolo nové. Zrodili sa prvýkrát miestne odbory, ktoré sú dodnes jedným zo základných pilierov ustanovizne. Matica v prvej Československej republike postupne naberala na význame ako celonárodná, kultúrna a vedecká ustanovizeň, čo sa nezastavilo ani počas prvej Slovenskej republiky a pokračovalo po skončení vojny až do prelomového roka 1948. Najväčším paradoxom bolo, že práve začiatkom päťdesiatych rokov, keď Matica dosiahla stotisícovú členskú základňu, bola totalitným režimom a pražským centralizmom nemilosrdne oklieštená vrátane zrušenia tisícky miestnych odborov. Akoby sa niekto bál pomyselného hlasu ľudu, ktorý je Božím hlasom. Matica slovenská sa násilne zmenila na národnú knižnicu a knihovedný ústav.

Zápas o prežitie

Členská základňa sa priam manifestačným spôsobom obnovila v roku 1968.  Keď predseda Matice Ladislav Novomeský (v päťdesiatych rokoch väznený za tzv. buržoázny nacionalizmus) otváral valné zhromaždenie Matice slovenskej, poukázal na to, že ide už o tretie ustanovujúce valné zhromaždenie v dejinách Matice (prvé 4. 8. 1863, druhé 5. 8. 1919 po páde Uhorska a tretie 10. až 11. 8. 1968 pri obnovení členskej základne). Dnes vieme, že nebolo posledné… Členská základňa bola opäť zákonom zrušená v roku 1974 (prežilo iba niekoľko miestnych odborov) a reálne obnovená až v zmenených politických podmienkach valným zhromaždením 10. až 11. augusta 1990 v Martine. Matičiari majú dejinne za sebou už štyri ustanovujúce valné zhromaždenia.

Sila vytrvalosti

Napriek tomu, že sme mnohokrát v dejinách boli označovaní za separatistov, zradcov uhorskej vlasti, za buržoáznych nacionalistov a v súčasnosti opäť za panslávov, či po novom za tzv. dezolátov, ktorí údajne nepochopili ideu tzv. neoliberálnej spoločnosti, vždy sme vytrvalo pracovali v rôznych krajoch Slovenska, ale aj vo všetkých oblastiach vedy, kultúry i umenia. Bez Matice by nebolo slovenskej vedy, vydavateľskej činnosti, školstva a nebolo by ani občianskej spoločnosti. Slovenskú občiansku spoločnosť neformovali súčasní neoliberáli. Práve v Matici pracovali a dodnes pôsobia jej členovia rôznych politických, ideových, filozofických, náboženských prúdov a názorov, aby sa zjednocovali na prospech Slovenska prostredníctvom matičnej idey. Matičiari sa v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zamýšľali nad tým, ako je možné, že v čase existencie vtedajšieho Česko-Slovenska v niektorých oblastiach južného Slovenska bojujú Slováci doslova o kultúrne prežitie. Nič nové pod slnkom. My sa v roku 2023 pozastavujeme nad potlačovaním slovenskej národnej kultúry na juhu Slovenska v časoch, keď sme štátotvorným národom vo vlastnej Slovenskej republike. Rovnako je neuveriteľné, že Matica slovenská takmer osamotená bránila jedinečnosť Národného cintorína v Martine v roku 2021. Aké zlo v zákulisí vymyslelo, že sa štátnym zásahom mal umelo vytvoriť nový národný cintorín v Bratislave? Ako je možné, že v apríli 2023 počas študentského výstupu na Devín nemohli mladí matičiari držať na násade slovenskú vlajku? Ako je možné, že na novom vyobrazení občianskych preukazov SR chýba na prednej strane farebné vyobrazenie štátneho znaku SR? Nechýba tam však znak EÚ.

Piliere ustanovizne

Matica v uplynulých rokoch prioritne, ba až horúčkovito konsolidovala i stabilizovala celkovú činnosť. Musíme sa pozrieť pravde do očí. Mali sme rôznorodé staré zdedené problémy, ktoré sa podarilo postupne profesionálnou a systematickou prácou napraviť. Bolo potrebné počkať, kým sa matičné hnutie dostatočne nekonsoliduje a s dôstojnou autoritou prinavráti do vedomia slovenskej spoločnosti. Matica slovenská dnes jasne deklaruje svoje názory k nešvárom súčasnosti. Matičný protestný hlas zarezonoval aj vtedy, keď štátny predstaviteľ južných susedov Slovenskú republiku označil za „odtrhnuté územie”. Na sneme sme uistili delegátov a hostí, že urobíme všetko, aby sme udržali národnú ideu a autentickú demokraciu v slovenskej kultúre. Aj v aktualizovanom Programe MS chceme naďalej rozvíjať matičnú vedu, keďže je to zásadný pilier našej ustanovizne, ktorý nesmie byť nikdy vyňatý z Matice. Nato nadväzujú ďalšie ciele personálneho posilnenia vedeckých pracovísk a vstúpenie do procesov zostavovania slovenských učebníc. Nesmieme opomenúť podporu miestnych odborov, a to špeciálne na juhu Slovenskej republiky. V tomto môžeme odkázať kolegom z Csemadoku, že si budú musieť zvyknúť na aktívnejšiu účasť Matice slovenskej na južnom a vždy slovenskom území. Rovnako dúfame, že matičný hlas bude vypočutý pri zahraničných Slovákoch, keďže vidíme ich existenčné problémy pomyselne z prvého radu. Dlhodobá podpora štátu nie je dostatočná a mala byť inak zacielená, najmä však s menšou byrokraciou. Zamerať sa musí najmä na podporu vzdelávania mladých zahraničných Slovákov v rodnom jazyku, podporu zahraničnej slovenskej literatúry, umenia i vedy. Nezahynie národ, ktorý má svoju literatúru! V zahraniční žijú mnohé slovenské komunity, ale zďaleka pre nich neurobil štát toľko, koľko by potrebovali. Matica bude pomáhať a upozorňovať na to štátne orgány. Pevne dúfame, že nová vláda nám v tom pomôže.

Matka Matíc

Krátko po sneme sa Matici slovenskej dostalo veľkej cti, keď na najvyššej úrovni boli jej zástupcovia pozvaní do Matice srbskej v Novom Sade významným predstaviteľom srbského kultúrneho a vedeckého života prof. Draganom Staničom, ktorý je dlhoročným predsedom Matice srbskej. Treba zdôrazniť, že Matica srbská je prvá historická matica medzi slovanskými národmi s rokom založenia 1826. Kým Matica slovenská čelila v dejinách od štátu neustálym útokom, Matica srbská je Srbskou republikou uznávaná i široko podporovaná a rozhodne sa nemusí prosiť o podporu, čo nech je slovenským politikom vzorom!

Za národnú kultúru

Najtrvalejšou a najzrozumiteľnejšou kultúrnou hodnotou je národná kultúra. Je to opak toho, čo servíruje slovenskej spoločnosti tzv. hlavný liberálny prúd. Ak je národná kultúra šikanovaná a podceňovaná, ak je odsúvaná niekde do úzadia, tak prichádza krajný individualizmus, egoizmus, materializmus i ľahostajnosť jednotlivca k svojmu okoliu a následne postupný rozvrat spoločnosti. Matica v tomto ohľade nebude ticho a rovnako ako posledných stošesťdesiat rokov budeme rozvíjať a presadzovať národné, kultúrne, etické, demokratické i sociálne hodnoty v celej slovenskej spoločnosti.

JUDr. Marián Gešper, PhD.