Kým o neúmyselnom zostrelení nezodpovedne hovorili predstavitelia štátov, ktorí v Iráne nemajú ambasády, teda ani možnosť potvrdenia prieskumných informácií z technických prostriedkov (najmä družíc), mal som dôvod na vážne pochybnosti o tomto variante katastrofy.

Hodnovernosť politických vyhlásení má vážne trhliny odvtedy, keď politici mali v prípade MH17 príčinu aj vinníka katastrofy nad Ukrajinou ešte predtým, ako dopadli trosky na zem. Totiž posledný, kto by na zostrelení mal záujem bol práve Irán. Potvrdenie takejto príčiny by režimu a štátu vážnym spôsobom poškodilo. Aj mu poškodilo.

Keď túto príčinu začali potvrdzovať aj predstavitelia štátov, ktorí tam mali diplomatický personál, začalo byť jasné niečo iné. Technické informácie bolo možné overiť aj potvrdiť agentúrnym prieskumom. Čiže dodatočným spôsobom. Buď nejaký odborník – povedzme vojenský člen diplomatického zboru, alebo odborne zdatný novinár sa dostal na miesto a videl veľmi veľký rozptyl trosiek. Potvrdzujúci rozpad lietadla vo vzduchu. Asi videli aj poškodenia časti lietadla, dokazujúce pôsobenie protilietadlových prostriedkov. A aj to postúpili svojim šéfom, tí zas podali potvrdzujúce hlásenie politikom.

Všetky ostatné hypotézy sú potvrdením neúmyselného zostrelenia Rúháním irelevantné. Veľký rozptyl a prvé znaky musel poznať a vidieť aj šéf iránskeho vyšetrovacieho úradu. Muselo to byť evidentné hneď po príchode na miesto dopadu. Napriek tomu možnosť zostrelenia vylúčil. Namiesto neutrálneho vyjadrenia o tom, že sa skúmajú všetky alternatívy a nevylučujú žiadnu z možných príčin. Tak by si zachoval pre úrad, aj pre štát hodnovernosť. Lebo len im na zemi, na mieste bola jasná krutá pravda od samotného začiatku. Žiadna iná príčina totiž nie je taká jasná od začiatku vyšetrovania, ako práve zostrel externým prostriedkom. Ale len pre tých na mieste. Politici takú informáciu môžu získať len od personálu na mieste činu. A potvrdzujúce parametre im musia byť vysvetlené odborníkmi.

Je nepochopiteľné, aká úroveň vo svojej podstate vojenského amaterizmu, posilneného vybičovanými vášňami mohla spôsobiť, že lietadlo, letiace po presne vymedzenej odletovej trase, si posádka obsluhy mohla pomýliť s vojenským útočným prostriedkom. Aj keby predtým robili odlety opačným smerom, tak ten odletový koridor musel byť posádkam obslúh po dlhé roky známy. Presný profil, so stúpaním, potom s rozbehom rýchlosti pri čistení lietadla. Smerovo najskôr priamo v smere odletovej dráhy, potom v nejakom bode s vybočením do smeru destinácie. Ani náznak charakteristík útočiaceho bojového lietadla, povedzme klesanie, určite vysoká, možno zvyšujúca sa rýchlosť.

Čo to teda znamená? Iránci si strelili do vlastnej nohy. Nejaký kapitán, možno major – veliteľ povedzme batérie, ktorý vydal príkaz na streľbu, spôsobil dlhoročné a vážne poškodenie celého štátu. Je vysoký predpoklad, že v Iráne na to tá posádka, ktorá pochybila, zaplatí životom. To, či velenie ozbrojených síl pochopí hĺbkové príčiny vážneho pochybenia, vôbec nie je isté. Ak si neurobia správnu diagnózu, nebudú môcť prijať správne rozhodnutia.

Ani politici tých štátov, ktorí neraz nezodpovedne a do nepríčetnosti rozvirujú vášne a zvyšujú napätie, si nebudú chcieť priznať a teda ani nepriznajú svoju spoluzodpovednosť v súlade so zákonom neočakávaných bočných dôsledkov. Oni nepochopia, aké je dôležité znižovanie napätia, rešpektovanie suverenity, práva na svoj vlastný spôsob života pre každý štát, umožnenie obchodovania a výmeny kultúrnych súborov namiesto sankcií a výmeny nót. Toto nechcú dovoliť tí, ktorí rozprávkovo bohatnú na zvyšovaní napätia a na vojnách.

Tento prípad nič nemení ani na tom, že politici nemajú žiadne právo robiť predčasné závery o príčinách nehôd. Iránci by príčinu neboli mohli zatajiť, žiadnym spôsobom. Aj z toho najuzatvorenejšieho režimu informácie uniknú. Problém je zvyčajne s ich interpretáciou. Vyšetrovanie leteckých katastrof musí zostať v rukách vyšetrovateľov. Až na základe evidentných hrubých zanedbaných vyšetrovacích postupov, podozrivých záverov, evidentných zatajených skutočností, je možné spochybniť závery. A vtedy je povinnosť obnoviť vyšetrovanie novou komisiou a doplniť závery. Vždy v záujme prevencie pred opakovaním, pretože to, čo sa stalo, sa už nikdy neodstane.

V tejto katastrofe je už evidentný bezprostredný vinník. Je ním evidentne nekompetentná vášňami a napätím najvyššieho stupňa pohotovosti vybičovaná posádka. Na škodu veci možno už o pár dní nebude medzi živými. Takmer s istotou už vypovedajú vo väzenskej cele. A boja sa, zatĺkajú, váľajú vinu jeden na druhého. A zabraňujú odhaleniu tých skutočných, hĺbkových príčin. V organizačnej kultúre, vo výbere obslúh, vo výcviku, v prevádzkových postupoch, v koordinačných postupoch s neďalekým letiskom. Vojaci z tohto vyšetrovania nič nezverejnia. Využijú aj pre nás tradičnú utajovaciu kultúru. Aj tam, kde utajovanie škodí.

Iránci vyslali aj ďalší súvisiaci signál. Pre svet a potenciálnych agresorov. Jednoducho povedané: skúste zaútočiť, naše posádky pália po všetkom. Sú odhodlané. Preto nebudem prekvapený, ak bude režim chvíľu pred popravou obsluhy robiť opatrenia na pozdvihnutie morálneho ducha obslúh protilietadlových systémov.

Z pohľadu vyšetrovania nebude koniec. Komisia bude hľadať spolupôsobiace príčiny v systéme riadenia letovej prevádzky. Možno zmenia odletové postupy, vybočia odletové koridory, zlepšia komunikáciu s vojakmi. Politickí vinníci sa vôbec nebudú hľadať. A nezmenia sa ani politici, ani médiá. Budú naďalej manipulovať, zatajovať, klamať. A dnes už budú pestovať nový šport. Budú sa predbiehať v rýchlosti vyslovenia bohorovnej jedinej príčiny všetkého. Na základe jediného zdroja alebo indície. Bez čakania na overenie. Niekedy vabank vyjde. Tentoraz im vyšiel. Budú sa to usilovať využiť a zneužiť. A vôbec nepripustia, že je to nezodpovedné správanie, ktoré vo väčšine prípadov nevychádza a neraz prilieva benzín do ohňa. Na škodu všetkých.

Absolútne nevinným obetiam už život nikto nevráti. To je jediná istota. Ostatné je lotéria. Napríklad aj to, v akom rozsahu a na ako dlho táto katastrofa poškodí záujem o lietanie do Iránu. Politici budú žiadať garancie. Irán ich bude dávať a politici im oprávnene nebudú veriť. Pretože garancie ani pred ľudskou hlúposťou, ani pred fatálnym pochybením zle vybratých a ešte horšie vycvičených obslúh nikto nie je schopný poskytnúť. O to menej možno poskytnúť garancie pred dôsledkami činov nekvalifikovaných, zle vybraných, nepripravených a nedovzdelaných politikov. Doplácajú na to vždy len a len nevinní ľudia – poddaní.

Ešte zostáva posledná otázka. Bol to teroristický čin, alebo vražda, alebo zabitie? Možno to posledné. Z nedbanlivosti, z nepripravenosti, z bordelu v organizácii, z hlúposti. Určite to nebol teroristický čin. Počkajme si na pokračovanie a závery vyšetrovania. A nechajme to na komisiu.

Peter Švec