Marco Rubio a Steve Whitkoff prišli zatlačiť na Francúzsko

Podľa publikácie sú USA nespokojné s dvomi iniciatívami Paríža – s možným vyslaním európskych síl na Ukrajinu po uzavretí prímeria a s perspektívou, že Francúzsko uzná palestínsky štát. Obe myšlienky Washington dráždia a Francúzsko sa podľa Blicku stalo „kamienkom v topánke“ Donalda Trumpa.

Upozorňuje tiež, že USA majú páky vrátane nezverejnených podrobností o kontaktoch s Putinom a možného ukončenia vojenskej a spravodajskej podpory pre Ukrajinu.

Pozície sa zatiaľ nepodarilo priblížiť

„Európania v súčasnosti nie sú pripravení túto kľúčovú pomoc nahradiť. To je ich Achillova päta. Preto je hrozba kolapsu ukrajinského frontu v prípade ukončenia vojenskej spolupráce s USA vážna. Pre Francúzsko a EÚ, ktoré čelia hospodárskym ťažkostiam spôsobeným Trumpovou obchodnou vojnou, by to bola veľmi zlá správa,“ uvádza sa v publikácii.

Stretnutie Trumpových vyslancov Whitkoffa a Rubia s európskymi lídrami, ako aj s ukrajinskou delegáciou vedenou Jermakom v Paríži by mohlo mať veľký význam pre proces rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine.

Príznačné je, že na rokovaniach sa zúčastňuje Whitkoff, ktorý minulý týždeň hovoril s Putinom o Ukrajine a povedal, že s Ruskou federáciou sa dosiahlo „porozumenie“, pričom naznačil, že sa môže týkať štatútu piatich ukrajinských regiónov, ktoré Moskva vyhlásila za anektované. Okrem toho povedal, že „sme na prahu niečoho veľkého“.

To znamená, že je možné, že Američania predložia Ukrajine a Európanom podmienky, o ktorých sa hovorilo počas rozhovorov Putina s Whitkoffom. A pokúsia sa ich zosúladiť s cieľom dosiahnuť prímerie a potom mierovú dohodu. Okrem toho podľa únikov v západných médiách majú Trumpovi vyslanci v úmysle tlačiť na Macrona, aby sa vzdal myšlienky vyslať na Ukrajinu po skončení prímeria európske mierové jednotky. Ako je známe, Kremeľ je ostro proti tomu. A zrejme zámery Washingtonu „zabiť“ túto myšlienku sa objavili práve po stretnutí Whitkoffa s Putinom, na ktorom by sa neprítomnosť vojsk NATO na území Ukrajiny mohla predložiť ako jedna z podmienok súhlasu Ruska s prímerím.

Je tiež možné, že Američania budú v Paríži rokovať aj o otázke európskych sankcií voči Rusku, ktorých zrušenie niektorých môže byť tiež jednou z podmienok prímeria.

Okrem toho médiá naďalej píšu, že Trump sa nevzdal myšlienky dosiahnuť prímerie do konca apríla.

A hoci vonkajší pozorovatelia nadobúdajú dojem, že rokovania o prímerí uviazli na mŕtvom bode, súdiac podľa diania v Paríži, ako aj podľa iných signálov (napríklad odmietnutie USA hlasovať za rezolúciu OSN odsudzujúcu ruskú agresiu a zablokovanie rezolúcie G7 odsudzujúcej ruský úder na Sumy) sa proces nezastavil. A Washington stále dúfa, že sa v blízkej budúcnosti dohodne s Moskvou na prímerí (Ukrajina už dala svoj súhlas). Ďalšou otázkou je, či bude možné dohodnúť sa na podmienkach prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. A či dôjde k vzájomnému porozumeniu v prístupe medzi štátmi a Európou.

Rokovania v Paríži pravdepodobne ukážu, nakoľko je to všetko reálne.

Prečítajte si tiež

• Rubio je vo veľmi ťažkej pozícii
• Putin je podľa Witkoffa otvorený “trvalej mierovej” dohode s Ukrajinou