Môj profil 
Predplatné
Do Správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) kandidujú Branislav Borovský, Juraj Buzalka, Peter Juščák a Janka Šípošová. Borovský z Konfederácie politických väzňov za socializmu spolu s priateľmi prenášal náboženskú literatúru z Poľska cez hraničné hory, pričom ho zatkli, bili a vyhodili z vysokej školy. Buzalka je docent z Ústavu sociálnej antropológie z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a venuje sa témam ako antropológia politických hnutí, politika pamäte, nacionalizmus, populizmus, politika a náboženstvo, a tiež téme stredovýchodnej Európy. Juščák bol ešte vlani hovorcom ÚPN a bol šéfredaktorom časopisu Pamäť národa, ktorý vydáva ÚPN. Šípošová je dcérou politického väzňa a bývalou poslankyňou NR SR za OĽaNO, venovala sa problematike obetí trestných činov.
Ideové ladenie chvíle podčiarkol aj zoznam zúčastnených na zasadnutí výboru: chýbal člen výboru za ĽSNS Mazurek, zato boli prítomní politicky opačne orientovaní poslanci z iných výborov Osuský a Dostál, ale aj ďalší hostia, napríklad bývalý hovorca Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Jaroslav Franek.
Poslanie ÚPN jednoznačne určuje zákon č.553/2002 Z.z. o pamäti národa, ktorý je hlavným východiskom pre činnosť ústavu a definuje jeho úlohy. ÚPN má „vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody (otázka je, či už samotné označenie tých čias za dobu neslobody nevylučuje nestrannosť, pozn. aut.), hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich, sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní, zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti, dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov, poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci, systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody, spolupracovať s obdobnými inštitúciami, hlavne s archívmi, múzeami, knižnicami, pamätníkmi odboja, pamätníkmi koncentračných a pracovných táborov, poskytovať im informácie, bádateľské možnosti a metodickú pomoc a propagovať ich činnosť, poskytovať verejnosti výsledky svojej činnosti, hlavne zverejňovať a sprístupňovať informácie a iné doklady o dobe neslobody 1939 – 1989 a o činoch a osudoch jednotlivcov, vydávať a šíriť publikácie, poriadať výstavy, semináre, odborné konferencie, diskusné fóra, propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie pred režimami podobnými nacizmu a komunizmu, rozhodovať o priznaní postavenia účastníka protikomunistického odboja. V rámci svojej pôsobnosti určenej týmto zákonom je ústav oprávnený vydávať správne rozhodnutia a udeľovať pokuty za priestupky.“
Kedysi sme na Slovensku mali Ústav dejín KSS. Bol určený na skúmanie histórie oficiálnej ideológie vo svetle boja s inými ideológiami. Dnes máme Ústav pamäti národa. Organizácia s takýmto zavádzajúcim názvom má v náplni práce v podstate iba boj proti fašizmu a komunizmu, teda dvom neželaným ideológiám. Pamäť národa je však pojem neporovnateľne širší. Preto je namieste otázka: Nebolo by vhodné zmeniť jeho názov na priliehavejší, napríklad na Ústav boja proti fašizmu a komunizmu, prípadne Ústav dejín liberálnej demokracie alebo niečo podobné?
Ivan Lehotský
.jpg)
.JPG)
