Môj profil 
Predplatné
Denník uviedol, že k masívnemu zníženiu výkonu elektrárni a následnému úplnému výpadku v Čile v lete 1973 došlo počas celoštátnych protestov a politickej krízy súvisiacej s odvolaním prezidenta Salvadora Allende Gossensa.
Dobové správy hovoria o tom, že najviac zasiahnuté bolo druhé najväčšie mesto v krajine Valparaiso, a ďalšie menšie oblasti. Elektrická energia vypadla ráno v čase od 10:15 hod., presne 35 minút po tom, čo začal prezident Allende svoj verejný prejav o teroristických činoch a sabotážach „fašistickej opozície“.
Agentúra Associated Press (AP) vtedy informovala, že elektrina bola postupne obnovená a uviedla, že výpadok mohol byť buď „technicky vysvetliteľný zlyhanie alebo išlo o zámerný útok.“ Agentúra informovala, že neidentifikovaní sabotéri vypojili elektrickú prenosovú stanicu, pričom s takouto verziou prišiel Fernando Figueroa, generálny riaditeľ štátneho energetického systému.
Niektoré čilské médiá obvinili veľvyslanca Spojených štátov amerických Nathaniela Davisa a CIA, že stáli za financovaní protivládnych protestov, ktoré narušili chod celej krajiny.
Denník Ultima Hora vyzval na vyšetrovanie amerického zapojenia do protestov a výpadkov elektriny. Veľvyslanectvo Spojených štátov reagovalo s tým, že že veľvyslanec Davis sa k tomu nebude vyjadrovať.
Noviny písali, že veľvyslanectvo Spojených štátov financovalo štrajk vodičov kamiónov z predchádzajúceho roka, ako nové protesty, ktoré žiadali odstúpenie vlády a prakticky paralyzoval krajinu. Noviny obvinili veľvyslanca Davisa, že je agentom CIA.
Čilská vláda a niektoré médiá upozorňovali na to, že veľvyslanec Davis predtým pôsobil ako veľvyslanec v Guatemale a USA podporovali a financovali pravicovú teroristickú organizáciu Mano Blanco.
„Davis sa stal slávnym v tejto krajine,“ písal denník Ultima Hora, „kvôli tomu, že ponúkal guatemalským vojenským mužom šeky, aby ešte viac umocnili fašistickú líniu.“
Podľa The New York Times išlo o prvú otvorenú kritiku veľvyslanca Davisa, ktorý nastúpil do funkcie v roku 1971 a nahradil veľvyslanca Edwarda M. Korryho, ktorý stál za dokumentom I.T.T. potvrdzujúcim záujem Spojených štátov o zvrhnutie prezidenta Allenda.
