Maďarsko chce zapojiť obce do vlastníctva veterných parkov

Minister hospodárstva a energetiky István Kapitány uviedol, že pripravované veterné projekty majú byť financované prevažne zo súkromného kapitálu. Zapojenie obcí a energetických komunít má podľa neho zabezpečiť, aby časť ekonomických prínosov zostávala priamo v regiónoch, kde budú elektrárne postavené.

Podľa údajov prezentovaných ministrom by ekonomická participácia mohla miestnym komunitám priniesť jednorazové príjmy od približne 17 miliónov do troch miliárd forintov a následne ročné výnosy od približne deviatich miliónov až po 500 miliónov forintov v závislosti od veľkosti projektu a lokality.

Maďarsko chce prostredníctvom aktuálneho tendra vytvoriť najmenej 700 MW novej veternej kapacity. Krajina mala podľa Telexu približne dve desaťročia len obmedzený rozvoj veternej energetiky a jej inštalovaný výkon sa od roku 2016 pohyboval približne na úrovni 330 MW.

Ako je na tom Slovensko?

Slovensko pri rozvoji veternej energetiky zvolilo odlišný spôsob zapojenia samospráv. Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie účinná od novembra 2025 zaviedla pri veterných projektoch v akceleračných zónach záväznosť stanoviska dotknutej obce. Ak obec so stavebným zámerom nesúhlasí, príslušný povoľovací orgán je jej stanoviskom viazaný.

Rovnako je viazaný stanoviskom ÚRSO z pohľadu stability cien elektriny a stanoviskom prevádzkovateľa prenosovej sústavy z pohľadu stability siete a súhlasu s pripojením. Nesúhlasné stanovisko ktoréhokoľvek z týchto subjektov je pre povoľovací orgán záväzné. Slovenská legislatíva tak dáva samosprávam pri veterných projektoch v akceleračných zónach možnosť zabrániť povoleniu konkrétneho stavebného zámeru. Maďarský model sa popri povoľovaní snaží vytvoriť aj ekonomickú motiváciu na spoluúčasť miestnych komunít.

Podľa energetického analytika Andreja Noska je maďarský model zaujímavý práve z pohľadu vzťahu medzi investorom a miestnou komunitou.

Aké možnosti nám Maďarsko ukazuje

„Na Slovensku je komunitná energetika ovplyvnená hlavne právom obce povedať nie. Budapešť nám však ukazuje aj inú možnosť a druhú stranu mince, ako umožniť lokálnej komunite priamu účasť na energetickej investícii a robiť z obce spoluvlastníka, ktorý má dôvod povedať áno, pretože z toho reálne profituje,“ uviedol Nosko.

Ekonomická účasť miestnych komunít môže podľa neho meniť aj ich postoj k novým energetickým projektom. Ak časť výnosov zostáva priamo v obci, vzniká podľa analytika väčší priestor na dohodu medzi investorom a samosprávou.

Nosko zároveň upozorňuje, že samotný vlastnícky podiel úspech projektu nezaručuje. „Podiel 25 percent nič nezaručuje, ak chýba transparentnosť zmluvy a ak obec nemá kapacitu vyjednávať so skúseným investorom rovnocenne. Ale princíp, že pri energetických investíciách treba spolupracovať s lokálnymi komunitami a zainteresovať ich na investíciách aj na strane zisku, je kľúčom,“ dodal.

Rozvoj komunitnej energetiky na Slovensku zostáva zatiaľ v počiatočnej fáze. Register ÚRSO eviduje viacero energetických spoločenstiev, pričom len počas roka 2026 pribudli osvedčenia pre deväť subjektov.

Rozdiel medzi slovenským a maďarským prístupom tak spočíva najmä v spôsobe, akým sa miestne komunity zapájajú do prípravy projektov. Slovenský rámec posilňuje rozhodovaciu pozíciu obcí pri povoľovaní, zatiaľ čo Maďarsko sa snaží kombinovať výstavbu nových zdrojov s možnosťou majetkovej a finančnej účasti samospráv a energetických komunít. Maďarský minister potvrdil možnosť až 25-percentnej účasti týchto subjektov v pripravovaných veterných projektoch.

Či ekonomická participácia prispeje k rýchlejšiemu povoľovaniu a vyššej akceptácii veterných elektrární, ukáže až realizácia prvých projektov. Samotné zvýšenie výroby z vetra pritom automaticky neznamená nižšie účty domácností, keďže konečné ceny elektriny ovplyvňujú aj veľkoobchodné ceny, náklady na siete, regulácia či spôsob financovania nových zdrojov.