Maďarsku a Poľsku sa na jednotnom trhu darí, ale nikdy nepotrebovali vstúpiť do EÚ, aby mohli využívať výhody, ktoré im poskytuje: namiesto toho sa mohli spolu s ďalšími krajinami vo svojom regióne pripojiť k Európskemu združeniu voľného obchodu.

Európskemu združeniu voľného obchodu (EZVO), ako je všeobecne známe, v súčasnosti zahŕňa Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. V rokoch 1960 až 1972 bolo členom aj Spojené kráľovstvo.

Prečo sa ponuka EZVO v roku 2016 nepredložila? Hlavne preto, že štáty EZVO musia stále dodržiavať štyri slobody: voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a osôb (posledná z nich je pre brexitárov veľkým kameňom úrazu), konštatuje Jonathan Saxty.

Pre krajiny ako Maďarsko a Poľsko by to však prinajmenšom zatiaľ nebol taký veľký problém. Mnoho Maďarov a Poliakov sa po vstupe do EÚ presťahovalo na západ a často posielajú peniaze späť domov, zatiaľ čo odliv obyvateľstva sa spomalil alebo v niektorých prípadoch obrátil, upozorňuje publicista.

Maďarsko a Poľsko majú problém s azylovými plánmi EÚ a neeurópskou migráciou, ale zatiaľ vo všeobecnosti nie sú proti voľnému pohybu v rámci bloku, pokiaľ migračné toky do nich zostanú na prijateľnej úrovni. To by mohlo pre tieto národne konzervatívne štáty predstavovať možnosť vstupu do EZVO. Ak by Maďarsko a Poľsko vstúpili do EZVO, museli by: a) rozhodnúť o vystúpení z EÚ (prípadne prostredníctvom referenda) a b) štáty EZVO by museli súhlasiť s ich prijatím, vysvetľuje Saxty.

Krajiny ako Maďarsko a Poľsko by v rámci EZVO naďalej využívali výhody jednotného trhu a schengenského priestoru, ale neboli by súčasťou colnej únie EÚ, ktorá zavádza spoločný vonkajší colný sadzobník na tovar vstupujúci do Únie.

V rámci EZVO by štáty ako Maďarsko a Poľsko mohli uzavrieť aj dvojstranné obchodné dohody s tretími krajinami. Maďarsko a Poľsko by mohli podobne ako Island, Lichtenštajnsko a Nórsko zostať na jednotnom trhu prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) alebo by mohli rokovať o dvojstranných dohodách, ako to urobilo Švajčiarsko. Ako štáty EZVO by sa Maďarsko a Poľsko nezúčastňovali ani na spoločnej poľnohospodárskej politike a spoločnej rybárskej politike.

Jedným z argumentov proti EZVO je, že štáty EZVO musia zaviesť pravidlá EÚ bez toho, aby sa zúčastnili na diskusii. V skutočnosti však existujú mechanizmy na ovplyvňovanie, pričom rozsah a pôsobnosť uvedených pravidiel je oveľa menšia, než s akou musia štáty EÚ súhlasiť (zatiaľ čo Švajčiarsko sa pripája, len keď chce). Zdá sa, že pre obe strany súčasného rozdelenia EÚ – liberálnu západnú Európu a konzervatívnu strednú a východnú Európu – to ponúka riešenie ich problémov.

Štáty ako Maďarsko a Poľsko by si mohli zachovať hospodárske výhody EÚ, ale zbaviť sa mnohých politických väzieb. Dobre, sloboda pohybu by zostala zachovaná a možno príde chvíľa, keď ju krajiny ako Maďarsko a Poľsko dokonca odmietnu. V súčasnosti by však EZVO mohlo poskytnúť východisko.

EZVO by Maďarsko a Poľsko úplne nevytrhlo z EÚ, ale vytvorilo by čiastočne oddelený vzťah a vzhľadom na to, že štáty ako Česká republika, Maďarsko a Poľsko si ponechali vlastné meny, odchod z EÚ a vstup do EZVO by mohol byť ešte životaschopnejší.

Maďarsko a Poľsko by mali väčšiu suverenitu vo všetkých oblastiach, od hraníc až po energetiku. Už by sa nemuseli hádať o spory týkajúce sa právneho štátu a prístupu k hotovosti EÚ.

Štáty EÚ v strednej a východnej Európe sa do roku 2030 stanú čistými prispievateľmi do EÚ, čo znamená, že argument, že Maďarsko a Poľsko musia zostať v EÚ, aby finančne prežili, už nebude platiť, uzatvára Saxty svoj komentár v Daily Express.

Európske združenie voľného obchodu bolo založené 3. mája 1960 ako alternatíva pre európske štáty, ktorým nebolo umožnené alebo nechceli vstúpiť do Európskych spoločenstiev. Na rozdiel od Európskej únie nemalo smerovať k integrácii, cieľom bolo zlepšiť ekonomickú spoluprácu v Európe.