Bratislava/Varšava 25. októbra (TASR) – Znovuzavedenie vízovej povinnosti pre krajiny západného Balkánu by bola cesta dozadu. Krajiny Vyšehradskej štvorky to vo všeobecnosti vnímajú negatívne. Pre TASR to uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák po skončení dnešného stretnutia šéfov diplomacií V4 a krajín západného Balkánu vo Varšave.
"Naše krajiny to nepodporujú," podčiarkol Lajčák. Podľa neho treba hľadať opatrenia, ktoré by obmedzovali špekulatívnu azylovú turistiku. Vziať štandardy, ktoré už EÚ týmto krajinám ponúkla, je podľa neho zlý signál.
Ministri tento postoj zdôraznili aj v spoločnom komuniké, v ktorom vyjadrili presvedčenie, že krajiny daného regiónu spravia všetky nevyhnutné opatrenia, aby nemuselo dôjsť k pozastaveniu bezvízových ciest občanov týchto štátov do schengenskej zóny.
Na stretnutí sa hovorilo tiež o konkrétnych mechanizmoch pomoci V4 krajinám západného Balkánu. Napríklad sa to týka celej siete expertov pre jednotlivé oblasti, ktoré sú dôležité z hľadiska prístupového procesu.
Na časti tohto podujatia sa zúčastnili šéfovia diplomacií Bulharska, Grécka, Rumunska a eurokomisár pre rozširovanie a európsku susedskú politiku Štefan Füle. Vyšehradské zoskupenie zdôraznilo svoju silnú podporu rozširovaniu EÚ, avšak trvá na prísnom plnení prístupových podmienok. "Lebo my sami dobre vieme, že bez bolestivých reforiem to nejde. Namiesto sťažovania sa, že EÚ venuje menej pozornosti rozširovaniu, je dôležité, aby tieto krajiny presvedčili úniu svojimi konkrétnymi výsledkami a reformami, že si členstvo v únii zaslúžia," podčiarkol Lajčák.
Zo strany partnerov západného Balkánu odznelo, že približovanie k EÚ je ich prioritou, ktorá nemá alternatívu.
Ministri vnútra z Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemecka a Rakúska nedávno vyzvali Európsku komisiu (EK), aby urýchlene prijala legislatívne opatrenia umožňujúce znovuzavedenie vízovej povinnosti vo výnimočných situáciách. EK následne varovala krajiny západného Balkánu, aby sprísnili kontrolu nad migračnými tokmi svojich občanov do priestoru únie, ak nechcú čeliť neželaným dôsledkom.
Týka sa to Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Macedónska a Srbska, ktoré sú súčasťou schémy voľného vízového režimu do krajín schengenskej zóny. Značná časť žiadateľov o azyl z týchto krajín pochádza z radov rómskeho etnika.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.