Môj profil 
Predplatné
Z týchto dokumentov je zrejmé, že „filantrop“ Soros a jeho nadácie sa zaoberajú týmito najdôležitejšími skupinami projektov: Podporou migrácie, podporou ideológie LGBTI a rozvratom národných štátov prostredníctvom dôslednej eurointegrácie. Nie je nijakým tajomstvom, že práve jeho Nadácia pre otvorenú spoločnosť (Open Society Foundations, OSF ) stojí za neprehľadnou škálou tzv. neziskových mimovládnych organizácií aj na Slovensku. Pod maskou rôznych ľudsko-právnych nadácií, ktoré navonok hlásajú transparentnosť, dohľad nad dodržiavaním základných práv a slobôd či boj proti korupcii, ukrývajú sa záujmy hlavného donátora a politické ciele ich výkonných riaditeľov a prezidentov.
Slovenská Nadácia pre otvorenú spoločnosť je podľa zverejneného textu „dobre etablovanou, organizáciou“, ktorá vznikla v novembri 1992 „ako nezávislý, grantovo-operačný slovenský právny subjekt z prostriedkov Open Society Institute so sídlom v New Yorku. Finančné prostriedky boli určené na granty pre vznikajúce slovenské mimovládne organizácie a vlastné nadačné programy. Stala sa súčasťou rodiny nadácií známych ako Open Society Foundations, pôsobiacich vo viac ako sedemdesiatich krajinách na celom svete. Ich zakladateľom je filantrop a finančník George Soros, ktorému patrí osobité miesto v demokratickej transformácii a modernizácii krajín strednej a východnej Európy. Založením Open Society Fund v Bratislave poveril George Soros mladú dynamickú Američanku Rachel Tritt“. Toľko z histórie nadácie ako sa o nej píše v publikácii NOS OSF.
Dnes je výkonným riaditeľom slovenskej pobočky Open Society Institute Ján Orlovský a v tzv. Rade starších pôsobí tím súčasných a bývalých politikov: Martin Bútora, Pavol Demeš, László Szigeti, Eugen Jurzyca, Rudolf Chmel a iní aktivisti. Čo k tomu dodať, keď nestrannosť a nezávislosť garantujú také persóny ako pán Bútora, americký hovorca prezidenta Andreja Kisku, a pán Demeš, dobre známy organizátor farebných revolúcií. O konkrétnej sume v dolároch, ktoré dostáva na svoju činnosť táto nadácia zo Sorosovej kešene či z veľvyslanectiev Spojených štátov a Veľkej Británie, sa nedozvieme nikde.
Ďalšou mimovládnou organizáciou, patriacou do celosvetového hnutia, je Transparency International Slovakia (TIS), ktorú vedie riaditeľ Gabriel Šipoš, bývalý študent známej Stredoeurópskej univerzity G. Sorosa v Budapešti. Predsedníčkou správnej rady tejto organizácie je Emília Sičáková Beblavá, manželka Miroslava Beblavého, bývalého politika SDKÚ, štátneho tajomníka za Dzurindovej vlády, dnes poslanca NR SR. Hodnoty, ktoré Transparency International Slovensko verejne proklamuje, sú transparentnosť, vláda zákona a politická nestrannosť. Ale ako vyplýva z prípadu manželov Beblavých, previazanosť s politickými stranami má aj nepriame formy, vyplývajúce z príbuzenstva riaditeľov a programových manažérov mimovládok s konkrétnymi straníckymi činiteľmi. Mohli by sme hovoriť o „politickej nestrannosti“ Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova, najvplyvnejšej nadácie na Slovensku, ktorej hlavným sponzorom je tiež Open Society Institute (New York), aj o nezávislosti ďalších organizácií tretieho sektora (napr. o Aliancii Fair-play, o Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika, o Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť a i.), profitujúcich z nekontrolovaných zahraničných finančných zdrojov a, žiaľ, aj zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Predseda vlády Robert Fico v reakcii na Orbánove kroky a maďarský zákon o financovaní mimovládok povedal: „Myslím si dokonca, že tieto mimovládne organizácie všade tam, kde budú vystupovať a pôsobiť, budú musieť uvádzať, z akej krajiny dostávajú peniaze a kto stojí za nimi, aby sme vedeli, kto je kto, lebo potom zistíme, že sa organizujú všelijaké stretnutia na uliciach a stoja za tým mimovládne organizácie zo zahraničia.“
Je načase, aby aj slovenský parlament zaviedol do legislatívy podobné zákony, ako ich zaviedli maďarský Zemský snem Országgyűlés, Štátna Duma Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie alebo izraelský Knesset.
Ľudovít Števko
Pôvodne vyšlo v SNN
.jpg)
