Ľuboš Blaha – politológ, filozof a poslanec Európskeho parlamentu

Pred odchodom do Európskeho parlamentu bol Ľuboš Blaha dlhoročným poslancom Národnej rady SR za SMER-SSD a patril medzi výrazných predstaviteľov strany. Popri politike sa dlhodobo venoval politológii a politickej filozofii v Slovenskej akadémii vied.

Vzdelanie a akademické pôsobenie

Blaha pochádza z Bratislavy, kde sa 7. decembra 1979 narodil. Vysokoškolské vzdelanie získaval súbežne na dvoch univerzitách.

V rokoch 1998 – 2003 študoval na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici odbor teória politiky. V roku 2003 tam získal titul Mgr. a v roku 2004 titul PhDr. Zároveň v rokoch 1999 – 2004 študoval filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v roku 2004 získal ďalší magisterský titul.

V rokoch 2004 až 2007 bol interným doktorandom Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied a v roku 2008 získal titul PhD. v odbore politické vedy na Univerzite Komenského. Od roku 2007 pôsobil ako vedecký pracovník Ústavu politických vied SAV.

Vo vedeckej práci sa zaoberá predovšetkým politickou filozofiou, sociálnou spravodlivosťou, liberalizmom, komunitarizmom a neomarxizmom.

Je autorom viacerých odborných publikácií a kníh:

Je autorom dvoch vedeckych monografií: “Sociálna spravodlivosť a identita” (2006), “Späť k Marxovi? (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti)” (2009).

Zároveň je autorom viacerých vedeckých štúdií na politicko-filozofické témy teórií spravodlivosti, sociálneho štátu, mediálnej manipulácie a politickej ľavice (napríklad “Ľavica verzus pravica (Ideologické bitky na začiatku tretieho tisícročia)”; “Chomského kritika mediálnej manipulácie” atd.).

Pravidelne píše pre politicko-spoločenský týždenník SLOVO, je autorom mnohých popularizačných článkov, napríklad “Sociálny štát v kocke”, “Sú dane zlodejstvo?”, “Späť k Marxovi”, “Zabudnime na ekonomický rast, ide o prežitie”, “Príbeh výrobnej samosprávy” či “Americká liberálna ľavica”, uvádza jeho profil na stránke Slovenskej akadémie vied.

V roku 2023 vydal knihu “Che”, ktorá je omplexným životopisom a analýzou politického myslenia Ernesta Che Guevaru, ktorý bol argentínsko-kubánsky lekár a marxistický revolucionár, jeden z hlavných veliteľov partizánskych jednotiek počas Kubánskej revolúcie.

Pôsobenie v MGIMO:

Súčasťou akademických aktivít Ľuboša Blahu sú aj kontakty s Moskovským štátnym inštitútom medzinárodných vzťahov – Moscow State Institute of International Relations (MGIMO) v Rusku. Ide o univerzitu patriacu pod Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie.

Blaha na MGIMO vystúpil už 19. marca 2019. Výročná správa univerzity MGIMO za rok 2019 ho uvádza medzi zahraničnými hosťami univerzity a predstavuje ho ako slovenského poslanca, politológa, pracovníka Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied a vysokoškolského pedagóga.

Na MGIMO prednášal aj neskôr. Pri príležitosti 80. výročia univerzity v roku 2024 absolvoval podľa svojho verejného vyjadrenia približne jedenapolhodinovú prednášku v angličtine a predstavil tam aj svoju knihu “Che”. Informáciu o obsahu a dĺžke tejto prednášky uviedol samotný Blaha na svojom verejnom kanáli na sociálnych sieťach.

Ďalšiu etapu spolupráce s MGIMO oznámil Blaha 22. apríla 2026, keď uviedol, že na moskovskej univerzite bude vyučovať, informoval portál Aktuality. Podľa jeho vyjadrenia má viesť seminár zameraný na medzinárodné vzťahy a politiku Ruska, pričom za túto činnosť nemá poberať plat. Informáciu následne priniesli slovenské médiá.

MGIMO je ruská univerzita úzko spojená s diplomatickou službou krajiny a organizačne patrí pod Ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie. Je známa predovšetkým prípravou diplomatov a odborníkov na medzinárodné vzťahy. Blahovo pôsobenie na škole je preto pokračovaním jeho dlhodobého odborného záujmu o zahraničnú politiku a medzinárodné vzťahy; zároveň sa vzhľadom na postavenie MGIMO a rusko-ukrajinskú vojnu stalo predmetom kritickej verejnej diskusie na Slovensku. Aktuality.sk napríklad v júli 2026 priniesli pohľad nemeckého politológa Felixa Riefera, ktorý upozorňoval na prepojenie školy s ruskou zahraničnou politikou a na zmeny v jej fungovaní po ruskej anexii Krymu v roku 2014.

Politické začiatky

Do vrcholovej slovenskej politiky vstúpil ako predstaviteľ strany SMER – SSD. Poslancom Národnej rady SR sa stal po parlamentných voľbách v roku 2012 (získal 1195 preferenčných hlasov). V parlamente sa výraznejšie profiloval najmä v témach zahraničnej politiky a európskych záležitostí.

V období po voľbách v roku 2012 pôsobil ako predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti, uvádza portál SME. Z titulu tejto funkcie sa zúčastňoval napríklad na zasadnutiach COSAC – konferencie parlamentných výborov členských štátov EÚ – a na ďalších medzinárodných parlamentných rokovaniach.

V ďalších volebných obdobiach pokračoval ako poslanec za SMER-SSD. V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval na 38. mieste. Dostal 2 746 preferenčných hlasov, čím si udržal 38. miesto. Bol overovateľom Zahraničného výboru NR SR a predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti.

V roku 2018 sa stal vedúcim delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a v januári 2018 ho plénum PACE zvolilo za podpredsedu parlamentného zhromaždenia. Bol tiež predsedom Európskeho výboru NR SR.

V parlamentných voľbách v marci 2020 kandidoval na 11. mieste kandidátky SMER-SD, po zohľadnení zisku 60 263 preferenčných hlasov sa dostal na 6. miesto.

Po voľbách bol Blaha navrhnutý na predsedu ľudskoprávneho výboru NR SR, no ani na štvrtýkrát nebol zvolený.

Vo volebnom období 2020 – 2024 ho SMER-SSD navrhol do troch parlamentných delegácií: pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, pri Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Parlamentnom zhromaždení NATO. Koalícia Blahu odmietla vo všetkých troch prípadoch.

Po parlamentných voľbách v roku 2023, v ktorých získal 220 478 hlasov, sa stal podpredsedom Národnej rady SR. Túto funkciu vykonával do júna 2024. Výročná správa Národnej rady uvádza, že 25. júna 2024 sa funkcie podpredsedu vzdal v súvislosti so zvolením za poslanca Európskeho parlamentu. Poslanecký mandát v NR SR mu následne zanikol 12. júla 2024 po tom, ako doručil písomné rozhodnutie o vzdaní sa mandátu.

Ako poslanec sa Ľuboš Blaha počas svojho pôsobenia v NR SR v rokoch 2012 – 2020 spolupodieľal na troch návrhoch legislatívnych úprav. V roku 2017 spolu s ďalšími 7 poslancami navrhli úpravu časti Zákonníka práce. V roku 2018 sa spolu s ďalšími 5 ďalšími poslancami za SMER-SD podpísal pod zákon o obedoch zadarmo.V roku 2020 spolu s poslancami Ficom a Kamenickým predložili novelu zákona o sviatkoch, do ktorého doplnili jeden riadok, že 30. september má byť Deň mníchovskej zrady.

Pôsobenie v Európskom parlamente

Do Európskeho parlamentu bol Ľuboš Blaha zvolený vo voľbách v roku 2024 za stranu SMER-SSD. Jeho mandát v 10. volebnom období Európskeho parlamentu sa začal 16. júla 2024.

V Európskom parlamente pôsobí ako nezaradený poslanec, teda nie je členom žiadnej z parlamentných politických skupín. Na národnej úrovni je vedený ako politik za SMER-SSD.

Je členom:

• Výboru pre zahraničné veci (AFET, European Parliament Committee on Foreign Affairs),
• Podvýboru pre ľudské práva (DROI, European Parliament’s Subcommittee on Human Rights),
• Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko,
• Delegácie pre vzťahy s krajinami Andského spoločenstva (DAND, Delegation for relations with the countries of the Andean Community),
• Ddelegácie pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení (DLAT, Delegation to the Euro-Latin American Parliamentary Assembly ).

Ako náhradník pôsobí vo Výbore pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL, European Parliament’s Committee on Employment and Social Affairs), uvádza oficiálny web EP.

Jeho parlamentná činnosť zahŕňa vystúpenia v pléne a aktivity najmä v oblastiach zahraničnej politiky, medzinárodných vzťahov a ľudských práv. Oficiálny profil Európskeho parlamentu napríklad eviduje jeho vystúpenia v roku 2026 pri diskusiách týkajúcich sa Ukrajiny či situácie politických väzňov v Bielorusku.

Súdne spory

Ľuboš Blaha bol počas svojej politickej kariéry účastníkom viacerých medializovaných súdnych sporov, ktoré sa týkali najmä jeho verejných vyjadrení.

Spor s Jaroslavom Naďom: Jeden z výraznejších sporov viedol s bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Naď podal na Blahu žalobu na ochranu osobnosti v marci 2022. Dôvodom boli Blahove verejné vyjadrenia, v ktorých Naďa v súvislosti s obrannou dohodou medzi Slovenskom a Spojenými štátmi označoval okrem iného za „vlastizradcu“ a „amerického agenta“. Naď požadoval verejné ospravedlnenie, odstránenie predmetných vyjadrení a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur.

Mestský súd Bratislava IV 4. októbra 2024 Naďovu žalobu zamietol. Sudca Vladislav Pečík pri rozhodnutí argumentoval aj potrebou ochrany slobody politickej diskusie, keďže išlo o výroky politika adresované inému politikovi. Blaha sa teda podľa tohto rozsudku Naďovi za predmetné výroky nemusel ospravedlniť, uvádza STVR.

Spor so spoločnosťou ESET: Blaha v minulosti za svoje víťazstvo označoval aj prvostupňové rozhodnutie v spore so spoločnosťou ESET, ktorá ho žalovala pre jeho verejné tvrdenia o spoločnosti.  Eset Blahu žaloval, pretože o nej bez dôkazov šíril, že spolupracuje s americkou CIA alebo že sa snaží ovplyvňovať voľby. Spoločnosť narátala 33 statusov a videí, v ktorých politik na Eset útočil v rokoch 2018 až 2022. Situácia sa však neskôr zmenila.

V marci 2026 Krajský súd v Bratislave zrušil prvostupňový rozsudok, ktorý bol pre Blahu priaznivý. Odvolací súd sa podľa zverejnených informácií nestotožnil so závermi prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Preto tento prípad nemožno v aktuálnom životopise prezentovať jednoducho ako Blahov definitívne vyhratý súdny spor.

Informáciu o rozhodnutí odvolacieho súdu potvrdzuje aj dokument zverejnený prostredníctvom Súdnej rady SR, podľa ktorého o odvolaní spoločnosti ESET rozhodoval senát Krajského súdu v Bratislave a uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Osobný život a zaujímavosti

Ľuboš Blaha sa narodil 7. decembra 1979 v Bratislave. Aj v oficiálnych záznamoch Národnej rady SR mal ako bydlisko uvedenú Bratislavu. Je ženatý a má tri deti. V rokoch 1996 až 2011 pôsobil ako hráč na klávesové nástroje v hudobnej skupine Ethereal Pandemonium.

Zaujímavosťou jeho profesionálneho životopisu je spojenie akademickej a politickej kariéry. Pred vstupom do parlamentnej politiky sa venoval výskumu politickej filozofie a aj počas politickej kariéry pokračoval v publikačnej činnosti. Databáza Ústavu politických vied SAV eviduje jeho odborné texty aj knižné publikácie z posledných rokov, ktoré sme spomenuli vyššie v texte.

Jeho odborné zameranie sa dlhodobo sústreďuje najmä na otázky sociálnej spravodlivosti, kritiku liberalizmu a globalizácie, marxistické a neomarxistické politické teórie či problematiku sociálneho štátu. Tieto témy sa objavujú aj v jeho publikačnej činnosti.