Tu sa  totiž  6. októbra 1938 zrodil Žilinský manifest – Manifest slovenského národa. Nastolil decentralizáciu štátnej moci a na jeho obsahu sa zhodli predstavitelia najvýznamnejších  politických strán.  Slováci tak konečne  dosiahli 20  rokov  sľubovanú  autonómiu v rámci Česko-Slovenska.  Praha  tento krok  privítala ako najlepšie  riešenie bolestivého  slovenského problému.

Skromná spomienka  na významnú udalosť  slovenských dejín  mala 6. októbra 2018 dôstojný priebeh. Začala sa Bohoslužbou, potom sa kládli vence pri pamätnej tabuli, kde zaznela aj hymnická pieseň  „Hej Slováci“.   Nasledovala asi dvojhodinová akadémia a na záver pieseň „Kto za pravdu horí“. V pokoji sme sa rozišli.

O celej akcii o niekoľko dní referoval redaktor Denníka N, Miro Kern. Aby jeho článok vyznel údernejšie, už v titulku použil lož, keď napísal – Na žilinskom gymnáziu spievali „Rež a rúbaj do krve“. Účelové klamstvo vystupňoval tvrdením, že akcia bola oslavou vojnového Slovenského štátu, na ktorej sa spievali gardistické piesne… Úroveň, či skôr podúroveň Denníka N potvrdzuje skutočnosť, že dáva priestor redaktorovi, ktorý nepozná rozdiel medzi Slovenským štátom a autonómiou. Čo je však smutnejšie, noviny pomocou lží šíria nenávisť. Opäť sa raz potvrdilo, že označenie Denník nenávisti, už dlhšiu dobu kolujúce Slovenskom, novinám právom patrí.

Keďže na spomienkovom zhromaždení v Žiline som bol od začiatku do konca prítomný a nepočul som spievať žiadne  gardistické piesne, napísal som spomínanému redaktorovi:

Mrva, I: Pán redaktor, bol som na žilinskom  zhromaždení, kde sa pripomenulo 80. výročie od prijatia  autonómie… Mal som tam aj prednášku o autonomistických snahách Slovákov od konca 18. storočia do roku 1938… Nepočul som nikoho spievať pieseň “Rež a rúbaj” – inak sa tá pieseň nazýva „Slováci sme od rodu“ a vznikla dávno predtým ako Hlinkova garda. Dajte vedieť, kde a kedy sa tá pieseň spievala a kto Vám poskytol takúto falošnú informáciu. Inak budem musieť verejne hlásať, že ste manipulátor a luhár a to vrhá na Vás i denník, kde pracujete, zlé svetlo.

Kern, M:  “Mám to od dôveryhodného účastníka akcie, ktorý tam bol od začiatku do konca ako vy. Spojil som sa s ním opäť a trvá na tom, že niektorí účastníci minimálne časť tejto piesne spievali. Ako iste viete, tlačový zákon mi zakazuje prezradiť svoj zdroj, pokiaľ si to vyslovene neželá. A čo Verní sebe svorne napred? To účastníci akcie neprevolávali pri pamätnej tabuli? Mimochodom, veľmi zlé svetlo na Vás aj na Maticu slovenskú vrhá to, že ste sa zúčastnil na akcii, ktorú usporiadal asistent poslankyne neofašistickej strany.”

Mrva, I: Na zdroj nie som zvedavý, ale  Váš “dôveryhodný” informátor  je celkom nedôveryhodný,  poplietol si  „Rež a rúbaj“  (teda Slováci sme od rodu) s piesňou „Hej Slováci“, ktorú sme si naozaj zaspievali pri tabuli a v sále aj „Kto za pravdu horí“. Ja a 120 ostatných účastníkov môžu  čestným slovom potvrdiť, že  „Slováci sme od rodu“ nespieval nikto. Pre Vašu informáciu a aj dôveryhodného zdroja, „Hej Slováci“ (Slovania) je to stará hymna Slovanov v monarchii z roku 1834 od Sama Tomášika. Pri tabuli zaznelo z jedného hrdla “Verní sebe svorne napred”, aj tieto štyri slová Vám – kovaným liberálnym demokratom vadia?

A s tými neofašistami opatrnejšie, to je klišé, používané už pomaly na každého, kto má iný názor. Pripomínate toho uhorského župana na konci 19. storočia, ktorý stále bojoval s panslavizmom a na konci kariéry svojim pajtášom povedal, že keby už  panslavizmu nebolo, museli by sme si ho stvoriť.  Tak aj  Vy a Vám podobní vyrábate fašistov a ak nie sú poruke, tak si ich stvoríte a máte o čom písať, s kým bojovať a kariérne postupovať. Fašisti a neofašisti boli a sú v Taliansku. Cieľom fašistov je uchopiť moc aj násilím a zničiť svojich protivníkov a tieto tendencie sa stále častejšie objavujú medzi protagonistami “liberálnej” demokracie, ktorá si postupne osvojuje prax demokracie ľudovej.  Ľudová demokracia s koncentrákmi, šibenicami, so zľudovelou žurnalistikou požadujúcou likvidáciu celých tried a tresty smrti nás v dobe svojho rozkvetu (1945-1960) naučila, že sa treba mať na pozore pred každou demokraciou s prívlastkom a aj tej liberálnej.”

Keďže som si overil, že žiadny dôveryhodný zdroj Kerna neinformoval a vymyslel si gardistickú pieseň, napísal som redaktorovi:

Mrva, I: “Vy ste si vymysleli zdroj aj s gardistickou piesňou, vedome klamete. Hodilo sa to ako čo najviac očierniť žilinské zhromaždenie. Boľševici a Goebelsovci sú Vaším vzorom, len tak ďalej… Typická N-kárska mystifikácia a žurnalistická žumpa. Keď som cestoval 1. triedou pred týždňom do Košíc, sprievodkyňa roznášala Smetie (SME), denník nenávisti a bulvár. Ani zadarmo nik nechcel Vaše noviny, Smetie sotva jeden cestujúci, opakujem, ani zdarma. Vďaka takým ako Vy dosiahli tieto údajné mienkotvorné periodiká dno. Gratulujem.”

Na záver pán redaktor  použil obľúbený manéver všetkých, čo sú prichytení pri lži. Vytiahnu tromfy  najväčšieho kalibru – nacistov, vojnových zločincov a ich obete:

Kern, M: “Komunikácia s ľuďmi s vašou hodnotovou výbavou je mrhaním času. Pokojne si obhajujte tých vašich náckov a vojnových zločincov a pokračujte v zľahčovaní vraždenia ľudí. Mňa už ale neotravujte.”

Lož, vypustená Denníkom N sa však šírila ďalej. Michal Filek v žilinskom večerníku pritvrdil a jeho článok s odvolaním sa na N-kárskych propagandistov už niesol nadpis: „Mestský úrad a gymnázium hostili akcie fašistov“.  Opäť opakoval Kernove hlúposti o oslave vojnového Slovenského štátu a lži o gardistických piesňach. Štýl práce žurnalistickej žumpy je vždy rovnaký. Skutočná udalosť sa okorení klamstvom, ktoré sa navyše zvýrazní. Mystifikačná polievka z denníka N sa však varí ďalej a jeho klony nabaľujú ďalšie a ďalšie lži, a tak sa zo spomienky na autonómiu vyrobí veľké fašistické zhromaždenie, kde sa vyspevujú gardistické piesne. Človek môže len mávnuť rukou a hoci bolo porušených niekoľko paragrafov od ohovárania až po šírenie nenávisti, musí si pomyslieť o  novinárskej kafilérie svoje. Žiaľ, nenávistné luhaniny Kerna a Fileka nezostali bez následkov. Pamätnú tabuľu na vyhlásenie autonómie, ktorá takmer tri desiatky rokov nerušene visela na niekdajšom žilinskom katolíckom dome, poškodili vandali.

Ivan Mrva