Líder strany Socialisti.sk Bekmatov zhodnotil sto dní vlády Igora Matoviča: 2% HDP na zbrojenie, zrušenie bankového odvodu, zabudnuté predvolebné sľuby

Bratislava 4. júla 2020 (HSP/Foto:Facebook)

Publicista Artur Bekmatov, ktorý nedávno prebral vedenie ľavicovej strany Socialisti.sk po politológovi Eduardovi Chmelárovi v komentári ku prvým trom mesiacom vlády strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí nenachádza príliš veľa pozitív. Sľubovaná zmena a očista sa podľa neho zatiaľ nekoná. “Systém našich ľudí nahradil systém “naši ľudia 2.0″,” píše Bekmatov.

Ako prvý charakteristický bod vládnutia súčasného kabinetu okolo Igora Matoviča spomína šéf strany Socialisti.sk zaviazanie sa splniť kvótu 2% z HDP na obranu. “Korona-nekorona, aj keby na chleba nebolo. Toto je absolútna priorita štátu, ku ktorej sa zaviazali aj traja ústavní činitelia. Ukazuje sa, že verejné predvolebné sľuby domácim voličom sú menej podstatné ako neverejné predvolebné sľuby zahraničným ambasádam,” podčiarkuje Artur Bekmatov.

Z veľkých predvolebných sľubov o masívnej výstavbe nájomných bytov podľa neho nakoniec nebude nič. “Boris Kollár kritizoval nákup stíhačiek. Vraj miesto nich mohli byť nemocnice. A vy ste ho volili. Lebo ste chceli nemocnice miesto zbraní. A dostali ste zbrane miesto nemocníc. A nebudú len nemocnice, ale ani byty. Aj nimi mnohých z vás zaujal Boris Kollár, však? Z 25 000 bytov pre mladé rodiny, ktorých výstavba by sa v pohode dala financovať po priškrtení nákupov zbraní, tak bude možno 100, možno 20.”

Bekmatov po viacerých diskutabilných krokoch rezortu zahraničných vecí pod vedením nominanta SaS Ivana Korčoka tvrdí, že jeho rezort “pôjde po ruke USA”. “Politika ministerstva zahraničia bude maximálne servilná voči USA a maximálne nepriateľská voči zvyšným centrám moci vo svete. Pamätáte sa, ako sa MZV snažilo za každú cenu vyvracať “hoaxy” o pomoci Číny a Ruska koronou zasiahnutej Európe? Pamätáte si, ako musel Jozef Migaš, veľvyslanec SR v Minsku, vysvetľovať svoju účasť na prehliadke k porážke fašizmu? A ako Slovensko lokajsky nedávno uznalo Juána Guadióa za prezidenta Venezuely? To je len začiatok…”

“Systém “našich ľudí” nahradil systém “naši ľudia 2.0”, uviedol v komentári Bekmatov. “Transparentné výberové konania? Zabudnite! Pre túto koalíciu je kľúčovým ukazovateľom jediná vlastnosť: maximálna lojálnosť. Družka ministra obrany dostane flek hovorkyne na MV SR, politický skrachovanec Galko zase teplé miestečko v leteckých opravovniach, bábika s bakalárom zo Sečoviec dostane stoličku riaditeľky inšpektorátu práce, za šéfa SIS vymenujú brata podpredsedu Sme rodina, šéfom banského úradu sa stane manžel kandidátky SaS a exšéf okresnej organizácie SaS, a keby Petra Krištúfková trochu prepracuje CVčko, tak mohla mať flek ušitý na mieru aj ona.”

“Ďalej bolo pre Veroniku Remišovú vytvorené fungl nové ministerstvo, pracuje sa na tom, aby mohol byť generálnym prokurátorom Daniel Lipšic a korunku tomu celému nasadzuje snaha OĽaNO dosadiť cez stranícke komisie svojich ľudí na všetky okresné úrady. Transparentnosť ako vyšitá. Ale čo by sme chceli od koalície, ktorá svojich kandidátov na poslancov doslova zbierala na ulici. Viď. najnovšia hviezdička internetu – poslankyňa Tabak.”

Bekmatov tvrdí, že v posledných týždňoch sa ukázalo to, že slovo predsedu vlády Matoviča ma nulovú váhu. “Najlepšie sa to prejavilo počas pandémie. Premiér Matovič bol schopný hodiny hovoriť o tom, “čo je jedna z možností”, “o čom sa diskutuje”, “čo sa zvažuje”, “čo by sa mohlo prijať” a pod. Lenže reálne sa prijalo minimum vecí. A keď sa niečo prijalo a následne pokazilo, tak zrazu boli zodpovední všetci ostatní, len nie premiér. Za kolóny spôsobené kontrolami mohli najprv radoví policajti a vojaci. Potom policajný prezident.”

“Za kritiku verejnosti mohli koaliční partneri. Za šírenie nákazy v osadách mohla vláda P. Pellegriniho. Všetko oznamoval premiér (aj vy ste za posledných 100 dní otupeli voči tlačovým besedám?), o všetkom rozhodovali zasadnutia konzília odborníkov. Pričom sa z týchto zasadnutí nerobili ani len obyčajné zápisnice. A premiér bol de facto len hovorcom, ktorý oznamuje, čo sa prijalo. Ale podstatne viac hovorí, čo by sa mohlo prijať, o čom sa diskutuje… a tak ďalej, stále dokola.”