Čo nás ešte čaká?

Nedávno sme informovali, že do časopisu Bibiana Revue sa nedostala odborná recenzia na „kvír-knižku“ Ani holka ani kluk. Nová riaditeľka Bibiany, Petra Flach, veľmi správne pochopila, že ide o politikum a spochybnila opodstatnenie prítomnosti textu v časopise s hodnoteniami knižiek pre deti a mládež. Už si za to odniesla prvú vlnu hejtu, dokonca od žien:

„Cenzúra v inštitúcii venovanej deťom je ukážkový príklad, ako to vyzerá všade, kam SNS dosadí svojich ľudí,“ napísala Soňa Jonášová zo SME. Vraj to, čo riaditeľka predviedla, bol mocenský krok založený na jej osobnom presvedčení a nevkuse.

„Na osobnom presvedčení“ – súhlasím.

Na „nevkuse“ je však omyl. Ona práveže konala s jemnocitom. Nehnevajte sa, plne ilustrovaná knižka o chlapcovi, ktorý jedného dňa zistí, že nie je „ani holka ani kluk“, nepatrí ani do odborného časopisu, ani do detských rúk. Káže tak zdravý rozum, ale aj viera.

Pravda, už sme sa mnohí chytili do pasce liberálneho sekularizmu: Boh je mŕtvy a my sme ho zabili, povedal trefne Nietzsche…

Ale čo je najstrašnejšie, pozorujem odmietnutie Boha aj u konzervatívcov. Netvrdím, že máme všetci denne padať viackrát na kolená v modlitbe. Avšak pokiaľ odstránime z každodennej existencie vyššiu, všetko presahujúcu (transcendentnú) autoritu, z čoho chceme odvádzať naše morálne súdy?

Tóra, Nový zákon, aj Korán majú jasno: heterosexualita je jediný štandardný spôsob intímneho života.

Viete, prečo je dôležité, sa držať Písiem?

Pretože bez nich sa ocitáme v situácii, keď sa z heterosexuality stáva marginalizovaná „praktika“.

Tiež sa vám to zdá neuveriteľné? Nuž, trendy hovoria jasne. Dokonca aj elitná Univerzita Karlova v Prahe im podlieha. Uvážte, čím sa pýšia (pýcha – pride) na svojom webe:

„Pride Month každý rok v červnu připomíná práva a kulturu sexuálních menšin a upozorňuje na trvající diskriminaci a předsudky vůči LGBTQ+. Přednášky a diskuzní setkání, která se v průběhu června budou konat v hlavní budově fakulty, mají přispět k rozšíření povědomí o LGBTQ+ tématech a umožnit nahlédnout na komunitu i z perspektivy literatury, historie, sociologie a jiných oblastí, které s touto tematikou souvisí.“

A názvy „odborných“ prednášok? Nech sa páči: Paci, paci, pacičky; Teplý brat s mikrofonem; Queermenstruace (pretože vraj nielen ženy menštruujú…), atď. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia budú hovoriť o takýchto veciach na pôde Filozofickej Fakulty.

Kam sme sa to dostali? A ako ďaleko je ešte možné zájsť?

Opäť, trendy hovoria jasne. Na webe Vocal Media nájdete bohatú klasifikáciu neštandardných sexuálnych orientácií a rodových kategórií. Kým sa budem niektorým venovať, upozorňujem, že kategória „heterosexuál“ je uvádzaná na samom konci zoznamu, ako „sexualita, ktorú hodno spomenúť“ – skoro ako taká zabudnutá marginália…

Takže pozor: označenie LGBTi nám bolo známe. Spadajú sem lesby, gejovia, bisexuáli, trans a intersexuáli. Čo ale znamenajú novo pridané písmenká v LGTQIAPK+?

Stránka VocalMedia nás vyučuje, že„Q“ znamená kvír (z ang. „čudný, podivný“), teda vraj muž-homosexuál. Ale tiež „questioning“, teda „otázny, pýtajúci sa“ jednotlivec, ktorého aktuálna sexualita je nejasná.

„A“ znamená asexuálny, aromantický, ale tiež „ally“, spojenec agendy.

Pri písmene „P“ pozor, lebo pritvrdíme! „P“, to je pansexuál; človek, ktorý berie doslova všetko, čo príde, bez ohľadu na rod alebo pohlavie. A tiež polygamný, teda taký, ktorý rád viacero sexuálnych partnerov súčasne…

Takže takto sa búra ďalšie spoločenské tabu. Pre niekoho to je radostná správa – pre konzervatívca ďalší signál všeobecného úpadku. Ale keď sú seriály na Netflixe plné nevery – a teda ju normalizujú, čo môžeme čakať?

Ešte nevkusnejšie je P v zmysle polyamoria. Značí, že súčasne môžete nielen spávať s viacerými ľuďmi, ale byť s nimi aj citovo angažovaný – milovať ich. To, čo sme donedávna logicky vnímali ako vnútornú citovú neistotu a chaos v duši, sa stáva bežnou praktikou. Poznám dokonca pár, ktorý takto žije spolu s treťou osobou…

Vidíte, v čom je finta? Vy môžete byť heterosexuál, ale keď vás to ťahá za susedou, už ste súčasťou LGBT-a-tak-ďalej. Tým je vaše konanie samozrejme ospravedlnené! Láska je láska!

No a napokon čerešnička, písmeno K – kinks. Sem patria jednoducho všetky fetiše. Také, akých prezentácia je neprijateľná na verejnosti (ale dokedy…?): bičovanie, zväzovanie, mučenie, slovom, BDSM.

Alebo aj prezliekanie sa za zvieratká a napodobovanie ich správania či sexuálnej aktivity.

A nezabudnite, že táto písmenková polievka končí znamienkom „+“. To je varovný signál: „plus“ znamená, že sem v budúcnosti môže byť zahrnutých ešte mnoho ďalších, prapodivných sexuálno-rodových kategórií. Spontánne mi napadá – čisto teoreticky, ako príklad – pedofília (s povolením zákonného zástupcu, samozrejme, všetko musí byť v súlade so zákonom!). Veď poznáme nejeden svetovo populárny pár (dokonca medzi politikmi), kde je vekový rozdiel aj vyše dvadsať rokov. A spoločnosť je s tým ou-kej… Láska je láska!

Ale bodaj by som sa mýlil.

Prosím vás, priatelia, ja viem, že je vám táto spŕška absurdít rovnako proti srsti, ako mne. Avšak musíme ostať informovaní a ostražití, aby sme vedeli, čo na nás a naše deti chystá extrémistická ultraliberálna agenda s jej LGBTXXX odnožou. Veď sami vidíte, že normatívna, monogamná heterosexualita, sa dostáva na perifériu. Odrazu je všetko dovolené, ale hlavne trendové – okrem snahy žiť tak, ako to robili naši rodičia, starí rodičia, a prarodičia.

Preto musíme poznať tieto tendencie a vedieť, ako sa s chladnou hlavou argumentačne brániť.

A možno je tiež dobré dopredu vedieť, na aké školy to vlastne posielame naše deti…

Ostáva veriť, že náš súčasný minister školstva svoj rezort udrží v zdravých mantineloch.