Môj profil 
Predplatné
Kniha príbehov o tom, ako človek spôsobil vyhynutie konkrétnych druhov zvierat je stále obsiahlejšia a počet jej strán narastá. Na zachovanie populácie v prírode je totiž vždy potrebné určité množstvo jedincov, závisí to od reprodukčnej stratégie a iných faktorov, a keď počet klesne pod určitú hranicu, druh vymrie. Aj preto už nikdy neuvidíme vo voľnej prírode severnej Afriky leva berberského (Panthera leo leo).
Lev berberský sa používal na boj v gladiátorských zápasoch i na popravy kresťanov v rímskom Koloseu. Historické pramene udávajú, že cisár Július Ceasar (100 – 44 pred. Kr.) len na počas jedného festivalu použil až 400 týchto levov, v roku 240 po Kr. počas jedného predstavenia v Koloseu bojovalo navzájom alebo proti gladiátorom 70 berberských levov, 30 slonov a 20 leopardov. Tieto krvavé praktiky zakázal až cisár Flavius Honorius (384 – 423 po Kr.). Berberské levy boli rozšírené od Maroka, cez Tunisko, Alžírsko až do Líbye a západných častí Egypta. Ich systematické vybíjanie začali už Rimania, ktorí ich nielen lovili ale aj po stovkách odchytávali a prevážali do Ríma a iných miest svojej ríše.
v rímskom Koloseu
V Líbyi bol zabitý posledný jedinec tohto leva okolo roku 1700, v severnom Egypte okolo roku 1800, posledný jedinec v Tunisku bol ulovený v roku 1891, v Alžírsku 1893. Posledného leva berberského žijúceho vo voľnej prírode zastrelili v Maroku v roku 1942. Práve tu dnes prebiehajú aktivity na návrat tohto kráľa zvierat, ale je to ťažká a náročná úloha. A tak sa posledným útočiskom tejto šelmy stali zoologické záhrady sveta. Posledné levy berberské žili na kráľovskom dvore v rabate. V poslednej ére svojej existencie obýval tento poddruh leva pololesnaté a trávnaté oblasti podhorských systémov Veľkého a Malého Atlasu. Neskôr žil v malých sociálnych jednotkách (1 samec + 2, prípadne 3 samice). Hlavnou zložkou potravy levov v marockých horách boli diviaky lesné berberské (Sus scrofa barbarus), jelene berberské (Cervus elaphus barbarus), paovce hrivnaté (Ammotragus lervia) a gazely edmi (Gazella cuvieri). Ľahšou korisťou však pre nich boli kozy, ovce či kone arabských pastierov.
Historický areál
V pleistocéne boli levy rozšírená na všetkých kontinentoch vrátane Ameriky. K veľkým zmenám došlo koncom poslednej doby ľadovej, okolo roku 10 000 pred Kr. levy vymizli z Ameriky a z veľkých častí Európy i Ázie. V Európe boli posledné levy vyhubené okolo roku 100 po Kr., dovtedy prežívali v menších populáciách na Pyrenejskom, Apeninskom a Balkánskom poloostrove. Dnes sa levy vyskytujú len v Girskom lese v juhozápadnej Indii a v savanách a stepiach Afriky na juh od Sahary (nevyskytujú sa v púšťach, pralesoch a nadmorských výškach nad 3600 m n.m.)
Levy Ázie a Blízkeho východu
Dnes už prírode Blízkeho východu lev perzský (Panthera leo persica) nežije, v biblických časoch sa tu však vyskytovali bežne. V Biblii sú levy spomenuté asi 150 krát. Aj keď vo väčšine prípadov ide o obrazné a symbolické vyjadrenia, v niektorých kapitolách sa spomínajú skutočné levy. Napríklad v príbehoch o Samsonovi, Dávidovi a Banaiášovi sa v Biblii píše, že každý z nich zabil leva. (Sdc 14,5 a 1Sam 17,34 a 2Sam 23,20). Kniha kníh tiež hovorí, že niektorí ľudia sa stali obeťami týchto šeliem. (1Kr 13,24 a 2Kr 17,25). V staroveku žil lev na území od Blízkeho východu a Grécka až po Palestínu, Sýriu, Mezopotámiu a severozápadnú Indiu. Toto zviera, ktoré v ľuďoch vždy vyvolávalo rešpekt a strach, je častým motívom v literatúre a umení Blízkeho východu. Podľa záznamov križiaci lovili levy perzské v Palestíne ešte koncom 12. storočia po Kristovi, pravdepodobne levy z tejto oblasti vymizli krátko po roku 1300.
samice tohto v prírode už vyhynutého poddruhu leva.
V Mezopotámii a Sýrii sa vyskytovali aj v 19. storočí a v Iraku a v Iráne dokonca aj v prvej polovici 20. storočia, v Iráne bol pozorovaný lev ešte v roku 1941. S masívnym rozšírením strelných zbraní v priebehu 18 storočia vymizol lev z veľkej časti ázijského kontinentu. Lev ázijský (Panthera leo persica) dnes žije len na jednej lokalite s rozlohou asi 1 400 km2 v Indii, v Girskom lese v štáte Gujarat. Po celé stáročia bol lovený, čo spolu s neskorším ničením jeho biotopov viedlo k tomu, že sa jeho populácia stala ohrozenou. V roku 1936 bola odhadovaná na 287 dospelých jedincov, v 60-tych rokoch 20.storočia ich žilo len 180, v roku 2005 ich počet vzrástol na 359 (291 v Girskom lese a 68 mimo tejto chránenej oblasti). O 10 rokov neskôr, v roku 2015 sa ich počet zvýšil na 523 jedincov. V Súčasnosti ch populácia rastie asi o dve percentá ročne, minulý rok (2018) sčítanie populácie ukázalo, že tu žije viac ako 600 levov. Ďalšie oficiálne sčítanie sa bude konať v roku 2020.
Africké levy
Africké levy sú väčšie ako ich ázijskí príbuzní, dospelý samec dosahuje hmotnosť aj viac ako 230 kg. V Juhoafrickej republike (JAR) bol v roku 1936 ulovený samec leva, ktorý vážil 313 kilogramov. Najťažšieho leva chovala londýnska zoo, vážil 375 kg. Na začiatku roku 2000 sa niekoľko organizácií pokúsilo odhadnúť celkový počet voľne žijúcich levov (Panthera leo) v Afrike. Vychádzali zo súhrnu poznatkov nedávnych odhadov, vedeckých prieskumov a znaleckých posudkov. Dve nezávislé iniciatívy určili počet jedincov afrického leva na 22 800 až 39 000.
Levy v bojnickej zoo
Veľké mačkovité šelmy patria k najobľúbenejším chovancom zoologických záhrad po celom svete. Prvými zástupcami veľkých mačiek v bojnickej zoo bol pár levov Tarzan a Laura, ktorý sme v siedmom roku existencie zoo doviezli 2. júla 1962 z Poľska. Vedenie zoo sa o získanie levov usilovalo viac ako 2 roky a ich príchod bol v tom čase skutočnou senzáciou. Leví pár sa začal postupom času rozmnožovať, v roku 1965 sme umelo odchovali prvé levíča v našej histórii, ktoré dostalo meno Boris.
Neskôr pribúdali ďalšie odchovy. Celkovo sme v rokoch 1965 – 1988 odchovali v zoo 30 levíčat. S výnimkou krátkodobého chovu leva ázijského (Panthera leo persica) v rokoch 2011 – 2012 sme chovali len krížence levov (hybridné levy). Dnes sa Národná zoo Bojnice venuje chovu v prírode vyhynutého leva berberského (Panthera leo leo). Základom dnešného chovu 80 levov v zoo sveta sú zvieratá vybrané z rabatského chovu medzi rokmi 1973 – 1978. Jedným z najúspešnejších európskych chovateľov berberských levov je aj nemecká zoo Neuwied. Odtiaľ pochádza mladý samec Aslan, narodený 1.januára 2011. Na jeho prevoze sa podieľala ako partner projektu spoločnosť Bushman, transport Aslana trval 2 dni, spolu sa najazdilo 2040 km a 1.6.2013 Aslan „prekročil“ brány našej zoo.
v Národnej zoo Bojnice.
Prvý odchov mláďat leva berberského sme dosiahli v roku 2014, keď sa 30. decembra narodili Ramzes a Zara. Dnes v Národnej zoo Bojnice môžete vidieť dvoch samcov, Aslana a jeho syna Ramzesa a dve samice Ginu (matka Ramzesa) a Busettu.
.JPG)
.jpg)
