Bratislava 13. apríla 2019 (HSP/Foto:Jana Birošová)

Desiateho apríla uplynul termín na podávanie sťažností na prezidentské voľby. Do tohto dátumu prišlo na Ústavný súd SR päť podnetov a medzi nimi bola aj sťažnosť kandidáta na prezidenta SR Štefana Harabina, ktorý skončil pred bránami druhého kola

Podnet podal ihneď po prvom kole voľby hlavy štátu a urobil tak aj po druhom v zákonnej lehote. Vychádzal z rovnakých dôvodov ako po prvom kole. V podaní označil marcové prezidentské voľby za nezákonné a neústavné, navrhuje ich vyhlásiť za neplatné a opakovať ich. Podľa Štefana Harabina Zuzana Čaputová ako víťazka volieb prezidenta pri financovaní svojej volebnej kampane obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán. Ako nám Štefan Harabin povedal, sťažnosť zopakoval a obidve, podľa logického uvažovania, spojil do jedného konania.

Mistrík zbohatol z večera do rána

Sťažnosť je založená na dvoch dôvodoch – na prekročení limitu financovania volebnej kampane, jednak samotnou Zuzanou Čaputovou, kde sám mainstream priznáva, že išlo o megakampaň a viackrát sa k tomu priznala aj Čaputová. Tá dokonca robila „formu“ a peniaze navyše vrátila svojim sponzorom. Limit jej zväčšil aj odstúpivší Robert Mistrík, ktorý zbohatol z večera do rána a len tak dokázal zaplatiť za svoju predkampaň viac ako štyristotisíc eur. Obidvaja adepti mali spoločného esetového sponzora, ktorý išiel na istotu, a preto ich štedro „fédroval“.

Štefan Harabin poukazuje na fakt, že raz sa môže Eset rozhodnúť podporovať aj desať kandidátov, ktorí využijú limit pol milióna eur na kampaň, a pred prvým kolom sa deviati vzdajú v prospech jedného a zrazu bude stáť kampaň nie 500-tisíc eur, ale päť miliónov eur. Tým by elegantne obišli zákonom stanovený limit a stavili by na istotu, že si kreslo prezidenta jednoducho kúpia. Nakoniec, nebolo by to prvý raz.

Na produkte Made in USA – Kiska si to už odskúšali. Slovenský Trump naznačuje, že by išlo o volebné kupčenie a volebnú korupciu. Pre neho je však oveľa závažnejší druhý dôvod, pre ktorý podal sťažnosť na Ústavný súd SR. Poukazuje v nej na falšovanie volebných hlasov. Podozrenie vzniklo pri vydávaní určitého počtu voličských preukazov, oprávňujúcich držiteľa na odovzdanie jedného hlasu. Harabin však má podozrenie, že práve tu bol založený volebný podvod: „Dopredu takto naplánovaný volebný migrant si sfalšoval – okopíroval možno stokrát voličský preukaz a mohol naň voliť niekoľkokrát, pretože členovia volebných komisií nekontrolovali pravosť alebo nepravosť preukazu. Obce a mestá vydali minimálne desaťtisíc voličských preukazov. Ak si jeho držiteľ voličský preukaz okopíroval len stokrát, tak existuje podozrenie o ich falšovaní. Odhadujeme, že takto mohol byť podvod v rozpätí od pol milióna až do milióna falošných voličov.“

Ústavný súd môže rozhodnúť do týždňa

Volebnú dokumentáciu môže otvoriť Ústavný súd SR alebo orgán činný v trestnom konaní. Ústavný súd to môže urobiť na podklade individuálnych sťažností, akú práve podal aj Štefan Harabin. Mechanizmus je mimoriadne jednoduchý. Od každej obce a mesta si ÚS SR vyžiada informáciu o počte vydaných voličských preukazov, potom sa otvorí volebná dokumentácia z každého okrsku, ktorých je takmer šesťtisíc, a tie preukážu, koľko bolo zapísaných migrujúcich voličov. Toto preverovanie je možné zrealizovať do jedného týždňa.

„Ak bolo vydaných 10-tisíc preukazov a volilo milión, tak je jasné, že ide o volebný podvod,“ tvrdí Harabin.

Druhú možnosť na odhalenie volebného podvodu majú orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú povinné spustiť vyšetrovanie v trestnom konaní, pretože tu ide o podozrenie zo spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb. Tiež majú právo otvoriť volebnú dokumentáciu z dôvodu zistenia, kto je páchateľom marenia prípravy a priebehu volieb. Ústavný súd SR má však po otvorení zápisníc a porovnania stavu, ako aj prepočítania volebných hlasov i volebných preukazov zároveň povinnosť v prípade spáchania volebného podvodu zrušiť výsledok volieb z titulu nezákonnosti a neústavnosti.

Prinavrátenie práva a poriadku

Otázka je, či vzhľadom na nekompletnosť senátov na ÚS SR je možné predpokladať, že budú výsledky volieb prepočítané do inaugurácie prezidentky, ktorá má byť 16. júna 2019.

Štefan Harabin v tejto súvislosti povedal, že ak ústavný súd nie je obsadený, ide o jednoznačný zámer opozičných i koaličných politikov. „Po ich vzájomnej dohode ide o zámer rozkladať štát. Jasným príkladom je dohoda politikov, keď v parlamente zvolili personálne skorumpovaného generálneho prokurátora, ktorý v zákonných limitoch nestíha riešiť kauzy typu Sitká, Bašternák… Následne na to príde informácia, že práve pre tieto problémy je potrebný európsky prokurátor, čím nastane odoberanie kompetencií štátu a znižovanie suverenity SR. To, že zlyhá ústavný súd, je zámer politikov. Počas celej kampane som hovoril, že nie je možné, aby niekto zámerne rozkladal právny štát, a preto som chcel nastoliť poriadok a panstvo práva. Nefungujúci ústavný súd je rozkladom slovenskej štátnosti. To je treba jasne pomenovať, to, že podávam sťažnosť, tak len pokračujem vo svojej volebnej kampani, pretože som jasne povedal, že sa zasadzujem o prinavrátenie poriadku a právneho štátu,“ hovorí Harabin.

Nové prezidentské voľby?

Dovtedy, kým ústavný súd nerozhodne, platia výsledky volieb, ale to neznamená, že Zuzana Čaputová má stopercentnú istotu, že ostane prezidentkou republiky. „Pokiaľ Ústavný súd SR neprepočíta hlasy, tak budem tvrdiť, že jej víťazstvo je založené na kardinálnom volebnom podvode vydaním volebných preukazov, ktoré boli následne sfalšované v rozsahu, o ktorom som rozprával. Bez prepočítania hlasov sa Zuzana Čaputová nemôže legitimizovať ako prezidentka. Nad ňou visí podozrenie, že jej výhra je založená na volebnom podvode a dovtedy, kým ústavný súd neprepočíta hlasy, tak svoje tvrdenie nezmením,“ skončil svoje vyhlásenie pre Extra plus Štefan Harabin.

Pre Ústavný súd SR by malo byť preskúmanie hlasov migračných voličov povinnosťou a mimoriadne jednoduchou záležitosťou zisťovania vzhľadom na jeho kompetencie. Navyše len prepočítaním a vyvrátením podozrení Štefana Harabina sa dá vyhnúť spochybneniu, že Zuzana Čaputová je v prezidentskom úrade na základe podvodu. Podľa Harabina mu môžu všetci oponovať len vtedy, keď prepočítajú hlasy, inak mu jeho podozrenia nemôžu vyvrátiť. Keď sa tak nestane, pre celú slovenskú históriu ostane Zuzana Čaputová prvou hlavou štátu, ktorá má na svojom mandáte ťažké podozrenie volebného podvodu. Ak Ústavný súd SR nerozhodne do inaugurácie 16. júna, Zuzana Čaputová zasadne do prezidentského kresla a súd rozhodne neskôr, tak bude musieť odstúpiť a budú vyhlásené nové prezidentské voľby. Preto existuje inštitút sťažnosti neúspešného kandidáta daný Ústavou SR.

Lenka Mayerová, šéfredaktorka Extra plus

Článok pôvodne vyšiel na www.extraplus.sk