Lajčák v Bruseli čelil “krížovej paľbe” otázok o slovenskom predsedníctve

Brusel/Bratislava 1. júna 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Minister Miroslav Lajčák čelil škále otázok

Slovenské predsedníctvo v EÚ bolo dnes podrobené “krížovému výsluchu” na podujatí, ktoré v pripravilo Európske centrum pre politiku (EPC) v Bruseli. Otázkam okolo 300 hostí, medzi ktorými boli diplomati a novinári z celej Európy, čelili minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák a vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík.

Lajčák po skončení podujatia uviedol, že účastníci tejto akcie kládli otázky “na telo”, súvisiace najmä s výkonom nadchádzajúceho slovenského predsedníctva v Rade EÚ. “Bola to výborná príležitosť prvýkrát oficiálne predstaviť naše priority tu v Bruseli a som rád, že reakcie boli pozitívne. Myslím si, že tie témy, ktoré sme si my zvolili ako naše prioritné, sú aj témy, ktorými žije EÚ – a ja verím, že sa nám podarí posunúť sa vo všetkých tých agendách dopredu,” uviedol Lajčák.

Škála otázok, ktorým čelil, sa okrem iného týkala migrácie, bezpečnostnej politiky, rozširovania EÚ a Schengenu, situácie na Ukrajine a sankčného režimu voči Rusku, energetickej bezpečnosti a brexitu. Šéf slovenskej diplomacie na otázku, ako bude pri plnení priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ stíhať robiť svoju kampaň na post generálneho tajomníka OSN, uviedol, že čas na kampaň nebude mať a za najlepšiu kampaň bude považovať svoju prácu a úspech nášho šéfovania v Rade EÚ.

Lajčák pripustil, že medzi najpálčivejšie otázky nadchádzajúceho polroka bude patriť otázka nelegálnej migrácie, ktorú podľa jeho slov treba vnímať komplexne so všetkými jej komponentmi. SR sa chce sústrediť na veci, kde sa členské štáty dokážu zhodnúť, a tým začať výkon predsedníctva a počas neho sa pokúsiť “tlmiť” niektoré debaty na pôde Rady EÚ.

Lajčák pripomenul, že Slovensko od holandského predsedníctva zdedí funkčnú pobrežnú a pohraničnú európsku stráž, na nás bude zistiť, ako to funguje v praxi; na pracovnom stole bude aj implementácia dohody EÚ s Tureckom či revízia Dublinského azylového systému. “Chceme za sebou za šesť mesiacov vidieť konkrétne posuny,” zdôraznil Lajčák.

Na otázku TASR, či Slovensko v Rade EÚ bude presadzovať vstup Rumunska a Bulharska do Schengenu, minister uviedol, že pozícia SR voči obom týmto krajinám je známa: podporujeme ich členstvo, lebo obe krajiny splnili potrebné podmienky a sú súčasťou celoeurópskeho riešenia migračnej krízy. Dodal, že vo svetle celej migračnej politiky je nelogické držať obe krajiny mimo Schengenu.

Lajčák upozornil, že naše predsedníctvo sa bude minimálne snažiť o to, aby na pôde Rady prebiehala debata o rozšírení Schengenu o obe balkánske krajiny.

Šéf slovenskej diplomacie ocenil, že dnešná debata zameraná na slovenské predsedníctvo prebehla vecne a sústredila sa na to, čo sa Slovensko chystá robiť. “Bol by som rád, keby sa aj naše predsedníctvo nieslo v tomto znamení, pretože je za tým obrovské množstvo práce,” povedal Lajčák.