Môj profil 
Predplatné
“Je to dobrá správa pre občanov Únie, ktorí od nás očakávajú posilnenie vnútornej bezpečnosti našich krajín. Je dobré, že EÚ sa prispôsobuje meniacej sa situácii, musíme byť viac asertívni, ak sa chceme stať relevantným globálnym hráčom,” uviedol vo svojom vystúpení minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Ministri sa zhodli na potrebe posilniť úlohu EÚ v oblasti námornej bezpečnosti, a venovali sa aj spolupráci medzi EÚ a NATO, v prehlbovaní ktorej vidíme perspektívu.
“Kooperácia medzi EÚ a NATO je nenahraditeľná, máme spoločné hodnoty a čelíme spoločným hrozbám a výzvam. Sme otvorení novým návrhom ako ešte viac zefektívniť a posilniť synergiu a spoluprácu, predovšetkým v boji proti terorizmu, ale aj pri reagovaní na kybernetické hrozby a vplyv propagandy,” uviedol M. Lajčák.
Boj proti terorizmu bol samostatným bodom rokovania FAC, kde ministri diskutovali o potrebe využiť celé spektrum nástrojov, vrátane spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami na komplexnú a koordinovanú odpoveď na fenomén terorizmu. Rada prijala v tejto veci záverečný dokument, v ktorom zdôrazňuje potrebu zintenzívnenia dialógu a spolupráce s partnermi na západnom Balkáne, Blízkom východe a severnej Afrike a s Tureckom, a tiež posilnenie reakcie EÚ v kľúčových tematických oblastiach.
Na tento bod programu nadviazalo hodnotenie ostatného vývoja v Iraku, kde sa diskusia sústredila na cesty k politickej stabilizácii a ekonomickej rekonštrukcii krajiny v období po vojenskej porážke ISIL (Daeš). V tejto súvislosti ministri odobrili prípravu osobitnej stratégie pre angažovanie sa EÚ v Iraku, ktorej základom by mal byť rámec už existujúcej Regionálnej stratégie z roku 2015.
V téme migrácie sa ministri sústredili na spoluprácu s tretími krajinami, realizovanú na základe nového rámca partnerstiev, tak, aby sa zlepšila tzv. návratová politika; súčasťou riešenia nelegálnej migrácie musí byť aj vyššia a dokonalejšia ochrana vonkajších hraníc EÚ.
Rada tiež predĺžila platnosť sankcií v odpovedi na ilegálne pripojenie Krymu a Sevastopolu k Rusku do 23. júna 2018.
Počas pracovného obeda ministri hovorili o napätej situácii v Perzskom zálive, ktorá nastala po prerušení vzťahov medzi Katarom na jednej strane a skupinou arabských krajín na strane druhej. Ide o najhoršiu krízu, ktorej čelí región od začiatku osemdesiatych rokov. Je potrebné vyvinúť maximálne diplomatické úsilie o deeskaláciu situácie a podporiť úsilie Kuvajtu o urovnanie sporu politickým dialógom, konštatovali ministri.
Na popoludňajšiu časť rokovania Rady EÚ pre zahraničné veci boli prizvaní aj šéfovia diplomacie krajín Východného partnerstva. Predmetom diskusie bola príprava novembrového summitu Východného partnerstva a konkrétne formy spolupráce medzi EÚ a jeho 6 krajinami. Minister M. Lajčák vyjadril presvedčenie, že strategické dokumenty s výhľadom na novembrový summit, na ktorých príprave sa podieľala aj Slovenská republika, budú pozitívnym impulzom k posilneniu vzájomných väzieb s EÚ.
“Cestou, ako udržať atraktivitu Východného partnerstva pre našich partnerov, je zahrnúť ich vízie a praktické očakávania od projektu do textu záverečného dokumentu zo summitu. To je cesta, ako udržať dynamiku celého procesu a eliminovať pocity sklamania a frustrácie obyvateľstva v týchto krajinách,“ povedal minister. Schôdzka EÚ + Východní partneri na úrovni ministrov zahraničných vecí sa podľa zaužívaných pravidiel a formátu uskutočňuje raz ročne.
Zasadnutiu FAC predchádzalo stretnutie Skupiny priateľov Gruzínska, ktoré zorganizovalo Slovensko a Lotyšsko. S gruzínskym šéfom diplomacie Mikheilom Janelidzem sa hodnotil pokrok Gruzínska v jeho procese približovania k EÚ. Ako to konštatoval M. Lajčák, vízová liberalizácia pre Gruzínsko je konkrétnym výrazom prehlbovania vzťahov s EÚ, určite nie je však posledným benefitom – občania krajiny musia cítiť, že reformné úsilie a proces eurointegrácie prinášajú hmatateľné výsledky.
Podľa prieskumov podporuje vstup svojej krajiny do EÚ až 77 % Gruzíncov; vláda v Tbilisi prijala rozhodnutie preberaním politických, legislatívnych a ďalších štandardov EÚ priblížiť Gruzínsko únii natoľko, aby dosiahlo charakter de facto členskej krajiny EÚ, hoci zatiaľ bez formálneho členstva.
