Kto, s kým, čo urobia? Parlament čaká zmena silových pomerov

Slovenská „hra o tróny” píše po novelizácii Ústavy novú kapitolu. U KDH predpokladám, že interne prerokuje situáciu okolo F. Mikloška a F. Majerského, ktorí nehlasovali za schválenie návrhu. Zbaviť sa ich však netrúfnu, minimálne Mikloško je na to príliš veľká legenda.

Tí dvaja si možno myslia, že kresťanské hodnoty nezradili, no rozhodne uprednostnili svoje vlastné priority – teda odpor k premiérovi SR. A to aj napriek tomu, že bolo známe, ako PS svorne hlasovala s koalíciou vo veci zrušenia pracovného voľna na sviatok Sedembolestnej.

Koho chce teda hrdé duo oklamať? Keď, tak samých seba.

Rovnaká situácia je v hnutí Igora Matoviča. Tam evidujú tiež dvoch „odpadlíkov”, M. Krajčiho a R. Krátkeho. Zahrali to tak, že Krajčiho vnímajú ako „kajúcnika”, kým Krátkeho obetujú, aby sa nepovedalo. Nech už sa dohodli akokoľvek, takto to navonok pôsobí.

Matovič pod tlakom ostatných opozičných strán musí zabojovať o zachovanie tváre vlastného subjektu, svoju pravú ruku však nehodlal odstrihnúť. Krajči si na vlastnej tlačovke sám sypal popol na hlavu. Mandát poslanca však nezloží.

Napokon ťahá kvôli Matovičovi za kratší koniec Krátky. Tak ostane ovca celá aj vlk sýty – občanom môže Matovič predhodiť, že Krajči je úprimná, čistá duša, ktorú bolí, že vec nebola podaná ináč, kým Krátky nemá kožu na tvári, „vtiahol” kolegu do niečoho nekalého. Takto to registruje sám šéf hnutia podľa jeho vyjadrení na tlačovke.

Tiež dodáva, že do budúcna vylučuje s Krátkym spoluprácu. To však môže mať na opozičné snahy neblahé dôsledky. Krátky odteraz (potom, ako bude vylúčený) môže hlasovať úplne slobodne, a teda pokiaľ uzná za vhodné, aj za koaličné návrhy. Môže teda výrazne zmeniť mocenské pomery, pretože krehká koaličná väčšina niekedy potrebuje práve ten jeden kritický hlas navyše…

A čo s KDH, keď teoreticky z klubu vylúči svojich dvoch „rebelov”?

Oslabí svoju pozíciu ešte viac. Môže si to dovoliť? Lenže dovoliť si nemôže ani nevyvodenie zodpovednosti. Napokon, otázka nejednotného postoja v klube sa riešila už v júni, keď šéf Majerský povedal, že pomsta nie je jeho štýl. Tu však nejde o pomstu, ale jednoznačný hodnotový kompas, ako aj lojalitu a kolegiálnosť. V principiálnych otázkach by človek od kresťana očakával principiálne jednanie.

Nie však od Mikloška a F. Majerského, zdá sa – pozerajú totiž na svoju vieru očividne nie srdcom, ale cez politickú prizmu. Ich vec, ich vizitka.

Pokiaľ KDH nechá tých dvoch „plávať”, potom môže svoje stavy doplniť práve prepusteným Krátkym (nerobme si ilúzie, že Krajči sa k Matovičovi nevráti – podľa vlastných slov sa cíti doma práve v bývalom Oľano). Mínus dva, plus jedna, rovná sa stále mínus jedna, ale lepšie než mínus dva. Základné počty, no práve ten jeden jediný hlas je niekedy miskou váh, ako som ilustroval vyššie.

Novinári už špekulujú o budúcnosti KDH po voľbách – veď raz už z parlamentu po hlasovaní so SMERom vypadli. Podľa Majerského bola vtedy príčina iná a tentokrát im to nehrozí – vyjadril sa tak sám šéf hnutia na ostatnej tlačovke.

S tým by som súhlasil, veď nábožensky založený volič uprednostní správnosť novelizácie pred rozprávkami o hlasovaní so „smeráckou mafiou”. Keď, tak len malá časť voličskej základne sa dá opiť rožkom a prejde do košiara k Matovičovi. Ten má totiž politiku jasne postavenú na dvoch pilieroch: Nenávisť k Robertovi Ficovi a hraný konzervativizmus.

V každom prípade bude zaujímavé sledovať ako sa situácia vyvinie – možno budeme vedieť viac už v najbližších dňoch.