Povedal, že je „nesprávne a nebezpečné zamlčovať skutočnosť, že je to Rusko, ktoré zabíja deti balistickými prostriedkami“. Kancelária prezidenta túto myšlienku vložila do názvu textovej verzie prejavu.

„Včera večer a dnes mnohí na celom svete deklarovali svoj postoj po tomto údere – postoj jasného odmietnutia ruského teroru. Každý, kto to vidí a nezatvára oči, ale jasne a zreteľne hovorí pravdu, by mal byť vďačný nielen nám na Ukrajine, ale aj celému svetu,“ povedal prezident.

Z jeho formulácie však vyplýva, že sú aj takí, ktorí to „nevidia a zatvárajú oči“.

Tento komentár prišiel po tom, čo veľvyslankyňa USA Brigitte Brinková v komentári k úderu nešpecifikovala, kto ho vykonal, a vyzvala na ukončenie vojny. Čo spôsobilo, že Zelenskyj bol „nepríjemne prekvapený“.

Napriek tomu je pravda, že úroveň komentárov k tragédii v Krivom Rohu sa ukázala byť pre západné krajiny nezvyčajne zdržanlivá.

Najmä zo strany kľúčových európskych partnerských krajín Ukrajiny. Británia, Francúzsko, Nemecko a Poľsko odsúdili Rusko len na úrovni veľvyslancov. K téme úderu na Krivý Roh sa nevyjadrili ani ministri zahraničných vecí, ani predsedovia vlád či prezidenti.

Jedine poľský minister zahraničných vecí Sikorski na svojom X do príspevku prekopíroval ukrajinský verejný príspevok na túto tému, ale nedoplnil ho žiadnym textom. Žiadna reakcia sa neobjavila ani medzi vedúcimi predstaviteľmi USA. A Trump v noci po ruskom útoku na Krivý Roh zverejnil video amerického úderu na zoskupenie húsíov s „vtipným“ komentárom.

Pritom podobné tragédie s hromadnými obeťami na životoch – ako úder na železničnú stanicu v Kramatorsku na jar 2022 alebo na dom v Dnepri v zime 2023 – odsúdili západní lídri (v prípade Kramatorska Johnson, Macron a Scholz) a ich ministri zahraničných vecí (Berbok po Dnepri obvinila Rusko z vojnového zločinu). Teraz mlčí dokonca aj nemecká ministerka zahraničných vecí, ktorá minule navštívila Kyjev.

Potenciálna kontrola Ruska nad ukrajinskými zdrojmi je pre Západ katastrofou

Pokiaľ ide o USA, došlo k úplnej zmene rétoriky. Ak porovnáme súčasné vyhlásenie veľvyslankyne Brinkovej s predchádzajúcimi vyhláseniami, ktoré urobila pri podobných príležitostiach, vidíme mimoriadne prudký obrat.

Predtým Brinková útočila na Rusko kvôli úderom oveľa menšieho rozsahu. „Strašné zábery ďalšieho brutálneho útoku na Kramatorsk, zatiaľ čo Rusko pokračuje vo svojich bezohľadných úderoch na mestá, obce a obyvateľov Ukrajiny,“ takto napríklad komentovala smrť dvoch ľudí v Kramatorsku v lete 2023. A podobné príspevky písala takmer ku každému podobnému prípadu.

To znamená, že Brinkovej reakcie sa zmenili spolu s výmenou amerického prezidenta. To už vyvolalo masové komentáre ukrajinských používateľov proti veľvyslankyni.

Treba poznamenať, že dnes už Brinková v komentári k balistickému úderu na Kyjev uviedla, že ho uskutočnila Ruská federácia, ale bez toho, aby vyzvala Rusko na reakciu a bez toho, aby úder označila za “bezohľadný”. V Rade pre národnú bezpečnosť a obranu ho však označil za “pokrok”.

Na vysokej úrovni Rusko odsúdili Moldavsko (vystúpila prezidentka Maia Sanduová), EÚ (vysoká predstaviteľka Kaja Kallasová), Estónsko (minister zahraničných vecí) a Holandsko (minister obrany).

Súdiac podľa Zelenského nespokojnosti však podobné vyhlásenia očakával aj od hlavných spojencov. Najvyšší predstavitelia kľúčových európskych krajín, ako aj USA, sa však zatiaľ s odsúdením neponáhľajú. Taktiež sa nevyjadrili k téme Krivého Rohu v NATO.

Ukrajinské orgány teraz prezentujú úder na Krivý Roh ako argument v prospech potreby zvýšiť tlak na Rusko, keďže Moskva “nechce ukončiť vojnu”. Toto bolo posolstvo, ktoré sa ukrajinské orgány snažili odovzdať Spojeným štátom ešte pred tragédiou v Krivom Rohu. A toto úsilie sa po ruskom útoku na mesto dramaticky zvýšilo. Smútok bol vyhlásený nielen v Krivom Rohu, ale aj vo viacerých ďalších mestách po celej Ukrajine.

Ako však vidíme, na vysokej úrovni sa Západ tejto téze nevenuje. Na rozdiel od toho, ako to bolo napríklad po Búči (Rusi pokladajú masaker v Buči za zinscenovaný, aby Zelenskyj mohol odstúpiť od Istanbulských dohôd), ktorá sa stala pre mnohé krajiny dôvodom na prudké zvýšenie pomoci Kyjevu. Alebo po iných podobných tragédiách.

A to je pre Ukrajinu veľmi znepokojujúce znamenie, ktoré ukazuje, že pozornosť Západu k vojne a civilným obetiam postupne klesá a otupuje sa. A dnes to už nie je dôvod na sprísnenie jeho postoja voči Ruskej federácii. Možno je to však spôsobené tým, že USA teraz čakajú na akýkoľvek pokrok v mierových rozhovoroch a nechcú ich vykoľajiť ostrými vyhláseniami proti Moskve. A ak sa tieto očakávania nenaplnia, rétorika sa môže pritvrdiť.

Existuje však názor, že tento trend je dlhodobejší.

„Tieto údery Iskandermi sa v štátoch čoraz viac vnímajú ako projekcia rovnakých „vysoko presných“ izraelských úderov na Gazu. Whitkoff už v rozhovore s Carlsonom vysvetlil, že Ukrajina je pre Rusko ako Gaza, a preto „majú právo na sebaobranu“. Mali by sme si jednoducho zvyknúť na to, že z Washingtonu nepríde žiadne odsúdenie ani reakcia,“ napísal ukrajinský novinár Oleksij Stepura.