Prvou sú masové demonštrácie moslimských migrantov na podporu Hamasu po 7. októbri, triumfalistické potvrdenie moci menšiny, ktorá verí, že sa v budúcnosti môže stať väčšinou.

To vrhlo ostré svetlo na nekontrolované masové prisťahovalectvo, ktoré je v súčasnosti hlavným politickým problémom Európy. Neschopnosť hlavných strán riešiť najnaliehavejší problém kontinentu otvára cestu k moci opozícii, ktorá bola ešte pred niekoľkými mesiacmi odmietaná ako politický okrajový prvok.

Druhým problémom je nepriateľstvo obyvateľstva voči vojne na Ukrajine, ktorú Ukrajina viditeľne prehráva.

Európske pravicové strany, ktoré boli dlho zosmiešňované ako extrémistický odpad, sa stali poslednou baštou toho, čo bolo na Západe konvenčnou múdrosťou. Ich nacionalizmus má viac spoločného s Charlesom De Gaullom než s Jeanom-Marie Le Penom a ich názory na kľúčové otázky – prisťahovalectvo, Rusko, Čínu a Spojené štáty – sú racionálne a uvážené.

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa označuje za kresťanského demokrata v štýle zosnulého nemeckého kancelára Helmuta Kohla, je nositeľom novej európskej pravice, ale perspektívni lídri sa objavujú vo viacerých európskych krajinách.

Wilders, aby sme si zas objasnili, zaujal pestré postoje k moslimskému problému vo svojej krajine a v jednom momente navrhol zákaz Koránu a zatvorenie mešít. Sú to však skôr rétorické gestá než politické vyhlásenia. Európsku pravicu oprávňuje na vedúcu pozíciu to, že ponúka racionálne politické alternatívy v oblasti hospodárskej, sociálnej a bezpečnostnej politiky.

Migranti zaplavujú Európu

Legálna a nelegálna migrácia mení charakter európskej spoločnosti. Oficiálne tvoria moslimskí migranti približne 7 % obyvateľstva Francúzska, Veľkej Británie a Nemecka, ale ich skutočný počet je vyšší.

Inštitút Pew v roku 2017 odhadol, že 8,8 % obyvateľov Francúzska sú moslimovia a že do roku 2050 sa ich celkový počet zvýši na 18 %. Viac ako polovica všetkých školákov v nemeckom meste Hamburg pochádza z rodín migrantov.

Odhaduje sa, že v roku 2022 emigrovalo do Európy 2,3 milióna ľudí. Odhad Európskej komisie o 331 400 „nelegálnych prekročeniach hraníc“ v roku 2022 je takmer určite značne podhodnotený; len Maďarsko počas roka 2023 vrátilo na svojich hraniciach 270 00 potenciálnych migrantov, uviedol Orbán vo svojom prejave minulý týždeň.

Ukrajina je v posledných dvoch rokoch najväčším zdrojom prisťahovalcov do Európy, ale Európania nepovažujú Ukrajincov za kultúrnu hrozbu. Verejné presadenie sa moslimských menšín po 7. októbri však radikálne zmenilo vnímanie verejnosti.

Wilders pred masakrom 7. októbra v Hamase získal v prieskumoch len 10 % hlasov, ale po tom, čo európski moslimovia zorganizovali vo väčšine veľkých európskych miest masové demonštrácie na podporu Hamasu, získal 35 kresiel.

Podľa masovo vydávaného denníka Bild-Zeitung sa 19. októbra moslimovia v berlínskej štvrti Neukölln vzbúrili a zranili 65 policajtov po tom, ako islamistický kanál Telegram vyzval svojich prívržencov, aby „premenili Neukölln na pásmo Gazy“ a „všetko podpálili”.

Obavy Nemcov

Prieskum na You.gov zo začiatku novembra ukázal, že 59 % Nemcov sa obáva masového teroristického útoku vo svojej krajine po útokoch Hamasu na Izrael zo 7. októbra, pri ktorých zahynulo viac ako 1 000 civilistov a po izraelskej odpovedi, kde zahynulo viac ako 10 000 civilistov prevažne ženy a deti. Len 27 % opýtaných Nemcov si myslí, že teroristické útoky sú nepravdepodobné.

Prieskum nemeckého časopisu Stern uverejnený 18. októbra ukázal, že 58 % Nemcov považuje izraelskú vojenskú reakciu v Gaze za „primeranú“, pričom len 23 % bolo proti.

Pravicové strany sú väčšinou silnými podporovateľmi Izraela. Maďarsko bolo spolu s Chorvátskom a Českou republikou jednou z mála priemyselných krajín, ktoré hlasovali proti októbrovej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN vyzývajúcej na prímerie v Gaze.

Vojna v Gaze, a čo je ešte dôležitejšie, nepokoje medzi európskymi moslimami v reakcii na vojnu v Gaze, vrazili do európskej spoločnosti klin, ktorý zanechal veľké množstvo voličov presvedčených, že moslimská menšina je neasimilovateľná a dokonca nebezpečná.

To ostro kontrastuje s reakciou na prístup vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej „My to zvládneme!“, ktorá v roku 2016 prijala približne 1 milión sýrskych a iných moslimských migrantov.

Migrácia je príčinou náhleho nárastu podpory európskych pravicových strán, ale dôležitým faktorom je aj hlboká nespokojnosť s postojom európskych mainstreamových strán k vojne na Ukrajine.

V prejave na konferencii k výročiu švajčiarskych novín Weltwoche minulý týždeň maďarský Orbán zhrnul problém Európy: „Amerika stráca pôdu pod nohami a Európa za to platí.“ Vyzval na nezávislú európsku strategickú politiku.

Nastupujúci líder Alternative für Deutschland, nemeckej pravicovej opozície, je Dr. Maximilian Krah, hlavný kandidát AfD v budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu. V rozhovore pre The American Conservative sa Krah označil za gaullistu, ktorý chce, aby Európa bola dôležitým pólom v multipolárnom svete.

„Odmietnime rozšírenú mylnú predstavu pravice, že práve teraz sú hegemónom USA a že jedinou alternatívou je čínska hegemónia,“ povedal Krah americkým publikáciám.

„Čína a BRICS sú antihegemonistickou koalíciou. Takže by som povedal, že je to takto: Buď máme Pax Americana, ktorý je podľa mňa nevyhnutne nabudený a bojovný, alebo nemáme jedinú globálnu hegemóniu, ale namiesto toho regionálnych hegemónov, ktorí vládnu podľa svojich vlastných lokálnych preferencií. A ani netvrdím, že tento druhý model je lepší ako prvý. Je len nevyhnutný,“ povedal Krah.

Americká hegemónia v Európe bude slabnúť, dodal Krah:

Ako môže krajina, ktorá sa od Európy vzďaľuje, v nej zároveň dominovať? Táto otázka sa na Ukrajine kladie veľmi konkrétne. Je zrejmé, že Spojené štáty nemajú na zreteli blaho ukrajinského obyvateľstva. Veď práve teraz obetujeme ukrajinskú mládež v tejto debilnej vojne: vojne, ktorej sa dalo ľahko vyhnúť. Je zrejmé, že v tejto vojne ide o ambíciu Ameriky zatlačiť na Rusko. Je to vojna o svetový poriadok. A Washington fakticky ovládol Kyjev, ktorý nemôže urobiť nič bez amerického súhlasu. USA financujú Ukrajinu, vyzbrojujú ju a prijímajú strategické rozhodnutia v jej mene.

Bild-Zeitung, nemecký spravodajský denník s najväčším nákladom, 24. novembra informoval, že Washington a Berlín sa snažia presvedčiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že Rusko nemožno poraziť vojensky a že bude musieť rokovať o riešení.

To, čo Maximilián Krah kvalifikoval ako „túto debilnú“ vojnu, bude prenasledovať európske mainstreamové strany, ktoré budú vnímané ako bábky Washingtonu. Ako povedal Orbán minulý mesiac v rozhovore s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom, „postoj Nemecka k vojne na Ukrajine je dôkazom nedostatku suverenity“.

AfD je podľa prieskumov na druhom mieste s približne 22 % nemeckých hlasov, pred sociálnymi demokratmi, zelenými a slobodnými demokratmi, ktorí tvoria vládnucu koalíciu. Podobne ako Wildersova strana, aj AfD mala status politického trpaslíka. Všetky strany hlavného prúdu vyhlásili, že s ňou odmietnu spolupracovať.

Keďže tektonické dosky európskej politiky sa posúvajú, nebude platiť žiadny zo starých šibalských mýtov.

Prečítajte si tiež:

• “Už nás nemôžu ignorovať! Holandský establišment je šokovaný, zvíťazila Strana za slobodu Geerta Wildersa
• Putin opäť zvíťazil. Tentoraz v Holandsku